6.3.2Rozkazovací spôsob (imperatív)

2. os. j. č. 2. os. mn. č. 1. os. mn. č. 3. os. mn. č.
lernen lerne! lernt! lernen wir! lernen Sie!
kommen komm! kommt! kommen wir! kommen Sie!
lesen lies! lest! lesen wir! lesen Sie!
fahren fahr(e)! fahrt! fahren wir! fahren Sie!
nehmen nimm! nehmt! nehmen wir! nehmen Sie!
V 2. os. j. č. a mn. č. sa nepoužíva osobné zámeno, používa sa iba v 1. a 3.os. mn.č.V 2. os. j. č. je tvarom rozkazovacieho spôsobu slovesný kmeň bez koncovky alebo s osobnou koncovkou -e, ktorá vo väčšine slovies môže, ale nemusí byť.V 2. os. mn. č. sa ku kmeňu vždy pripája koncovka -t.Silné slovesá, ktoré majú v oznamovacom spôsobe prehlásku a - ä, ju v 2. os. j.č. nemajú.laufen - Lauf!fahren - Fahr!Naopak, silné slovesá s kmeňovým -e- menia v 2. os. j. č. -e- na -i- a nepriberajú koncovku -e.Výnimkou je sloveso werden, kde je v 2. os. j. č. tvar werd(e)!lesen - Lies!nehmen - Nimm!Rozkazovací spôsob slovesa sein sa tvorí nepravidelne.
2. os. j. č. 2. os. mn. č. 1. os. mn. č. 3. os. mn. č. (Vy)
sein sei! seid! seien wir! seien Sie!