6.3.2Rozkazovací spôsob (imperatív)
| 2. os. j. č. | 2. os. mn. č. | 1. os. mn. č. | 3. os. mn. č. |
lernen | lerne! | lernt! | lernen wir! | lernen Sie! |
kommen | komm! | kommt! | kommen wir! | kommen Sie! |
lesen | lies! | lest! | lesen wir! | lesen Sie! |
fahren | fahr(e)! | fahrt! | fahren wir! | fahren Sie! |
nehmen | nimm! | nehmt! | nehmen wir! | nehmen Sie! |
V 2. os. j. č. a mn. č. sa nepoužíva osobné zámeno, používa sa iba v 1. a 3.os. mn.č.V 2. os. j. č. je tvarom rozkazovacieho spôsobu slovesný kmeň bez koncovky alebo s osobnou koncovkou -e, ktorá vo väčšine slovies môže, ale nemusí byť.V 2. os. mn. č. sa ku kmeňu vždy pripája koncovka -t.Silné slovesá, ktoré majú v oznamovacom spôsobe prehlásku a - ä, ju v 2. os. j.č. nemajú.laufen - Lauf!fahren - Fahr!Naopak, silné slovesá s kmeňovým -e- menia v 2. os. j. č. -e- na -i- a nepriberajú koncovku -e.Výnimkou je sloveso werden, kde je v 2. os. j. č. tvar werd(e)!lesen - Lies!nehmen - Nimm!Rozkazovací spôsob slovesa sein sa tvorí nepravidelne.
| 2. os. j. č. | 2. os. mn. č. | 1. os. mn. č. | 3. os. mn. č. (Vy) |
sein | sei! | seid! | seien wir! | seien Sie! |