Výslovnost

1Prononciation Francúzska výslovnosť nepatrí k tým najľahším. Pravidel výslovnosti máme síce vo francúzštine nemálo, na rozdiel od angličtiny sú však striktné, takže nebudete váhať, ako vysloviť doteraz neznáme slovo. Príjemne prekvapí aj jednoduchosť systému spoluhlások. Najväčšie komplikácie spôsobuje naopak bohatosť francúzskych samohlások, ktoré majú často dvojakú výslovnosť, a vyslovovanie slov stojacich vedľa seba jedným dychom, tzv. viazanie a nadväzovanie. Existuje jediná metóda: opakujte si francúzske slová nahlas pred zrkadlom a veľa počúvajte francúzštinu. Až sa vám jej nádherný zvuk dostane pod kožu, bude sa vám jej výslovnosť zdať vlastne jednoduchá a prehľadná.
1.1Francúzska abeceda
a a h aʃ o o v ve
b be i i p pe w dublve
c se j ʒi q ky x iks
d de k ka r εʀ y igrεk
e ə l εl s εs z zεd
f εf m εm t te
g ʒe n εn u y
1.2Spoluhlásky b Vyslovuje sa ako v slovenčine. Brel bʀεl; Colombes kɔlɔ̃b c *Pred spoluhláskami, samohláskami a, o, u a na konci slova sa vyslovuje ako k. Cruchot kʀyʃo; Calais kalε; Nicolas nikola; Mercure mεʀkyʀ; Québec kebek *Pred e, i a y ako s. Cédric sedʀik; Valence valɑ̃s; Lucie lysi; Cyrano siʀano cc *Pred spoluhláskami a samohláskami a, o, u ako k. accréditer akʀedite; Rebecca ʀebeka; occuper ɔkype *Pred e, i a y ako ks. succès syksε; Occitanie ɔksitani ch Vyslovuje sa ako ʃ. Charles ʃaʀl; Vichy viʃi ç Vyslovuje sa ako s. français fʀɑ̃sε; Besançon bəzɑ̃sɔ̃ d Vyslovuje sa ako v slovenčine. Didier didje; Rodin ʀɔdε̃ f Vyslovuje sa ako v slovenčine. France fʀɑ̃s; Leffe lεf g *Pred spoluhláskami a samohláskami a, o, u ako g. Grégoire gʀegwaʀ; Garonne gaʀɔn; Guy gi *Pred e, i a y ako ʒ. Mirage miʀaʒ; Gérard ʒeʀaʀ; Gironde ʒiʀɔ̃d; Cergy sεʀʒi Ak sa v slove má vysloviť g, vloží sa medzi g a samohlásky e, i a y samohláska u, ktorá sa tu nečíta, iba bráni výslovnosti ʒ. Marguerite maʀgəʀit; Guillaume gijom; Camargue kamaʀg gn Vyslovuje sa ako ɲ. champagne ʃɑ̃paɲ; Avignon aviɲɔ̃ h Nevyslovuje sa. Le Havre ləavʀ; Monthey mɔ̃tε; l'hôtel lotεl j Vyslovuje sa ako ʒ. Jocelyne ʒɔslin; Dijon diʒɔ̃ k Vyslovuje sa ako v slovenčine. Kévin kevin; Conakry kɔnakʀi l Vyslovuje sa ako v slovenčine. Liège ljεʒ; Montréal mɔ̃ʀeal ll *Vyslovuje sa ako l. Michelle miʃεl; Montpellier mɔ̃pəlje *Po samohláske i sa väčšinou vyslovuje ako j. Camille kamij; Versailles vεʀsaj; Neuilly nøji Ale: Lille lil; ville vil; Albertville albεʀvil m Vyslovuje sa ako v slovenčine. Monique mɔnik; Namur namyʀ n Vyslovuje sa ako v slovenčine. Nicole nikɔl; Bayonne bajɔn V pozícii za samohláskou sa m a n vyslovujú nosovo, ak nie sú zdvojené na mm a nn alebo ak po nich nenasleduje ďalšia samohláska. Adam adɑ̃ × Somme sɔm; Dominique dɔminik Sion sjɔ̃ × Marianne maʀjan; Denis dəni p Vyslovuje sa ako v slovenčine s výnimkou kombinácie ph, ktorú čítame ako f. Piaf pjaf; Philippe filip q Vyslovuje sa ako k. Samohlásku u po q nečítame. Quentin kɑ̃tε̃; Belgique bεlʒik; Aquitaine akitεn r Francúzske r sa vyslovuje ako ʀ. Je to známe „chrčivé r“. Nevyslovuje sa totiž vpredu v ústach, ale vzadu na podnebí, podobne ako hlásky k alebo ch. Rovnako ako v prípade spoluhlásky ch, pri jeho výslovnosti plynule vypustíme vzduch von z úst, vibrovaním koreňa jazyka však vytvárame onen chrčivý zvuk. Richard ʀiʃaʀ; Fribourg fʀibuʀ; Perpignan pεʀpiɲɑ̃; Sartre saʀtʀ s *Na začiatku slova a v pozícii pred spoluhláskou alebo po nej sa vyslovuje ako s. Na konci slova sa väčšinou nečíta, výnimkou sú najmä prevzaté slová a mená. Sophie sofi; Corse kɔʀs; Gaspard gaspaʀ; Stanislas stanislas *Ak stojí v slove medzi dvomi samohláskami, vyslovuje sa ako z. Lausanne lɔzan; Val d'Isère valdizεʀ t Vyslovuje sa ako v slovenčine. Thierry tjeʀi; Juliette ʒyljεt v Vyslovuje sa ako v slovenčine. Verviers vεʀvje; Ève εv w Táto spoluhláska sa vyskytuje iba v slovách cudzieho pôvodu. Vyslovuje sa buď ako polospoluhláska w, ktorú poznáme napr. z angličtiny, alebo ako v. Návod, ako poznať, ktorý variant výslovnosti v danom slove použiť, vám poskytnúť nemôžeme. Tu sa bez slovníka nezaobídete. week-end wikεnd; sandwich sɑ̃dwi(t)ʃ × wagon vagɔ̃ x *Väčšinou sa vyslovuje ako ks. taxi taksi; Aix-en-Provence εksɑ̃pʀɔvɑ̃s *V predpone ex-, po ktorej nasleduje samohláska, ako gz. exercice εgzεʀsis; exemple εgzɑ̃pl V číslovkách šesť a desať a v ich zloženinách sa vyslovuje ako s. V číslovkách druhý, šiesty a desiaty a v ich zloženinách ako z. six sis; dix dis; deuxième døzjεm; sixième sizjεm; dixième dizjεm z Vyslovuje sa ako v slovenčine. Zoé zoe; Mazarin mazaʀε̃
1.3Samohlásky Začneme prekvapujúcou informáciou, že súčasná francúzština rozlišuje 15 samohlások, a to vrátane nosoviek. Vzhľadom na to, že francúzsky pravopis je veľmi konzervatívny, má každá vyslovená samohláska niekoľko možných spôsobov zápisu. Asi najobťažnejšie je rozlišovanie medzi otvorenými (ε, ɔ, œ) a zatvorenými samohláskami (e, o, ø), ktoré slovenčina nepozná. Tým sa nemusíte spočiatku trápiť, dohovoríte sa aj bez toho. Všetko je otázka cviku a pozorného počúvania nahrávok. Ďalšou zvláštnosťou sú samohlásky vyslovované nosovo. O nich pozri nižšie.
a, à, â a eu, eû, œ ø alebo œ
ai, aî ε alebo e i, ï, î, y i
au o o o alebo ɔ
e ε alebo ə ô o
é, ez, er e ou, oû u
è, ë, ê, ei ε u, û y
a Samohláska a sa v súčasnej francúzštine vyslovuje rovnako ako v slovenčine, bez ohľadu na trojakú možnosť zápisu. Alain alε̃; Namur namyʀ; Châtelet ʃatlε; là la ε Pri vyslovovaní otvoreného e výrazne otvoríme ústa. Je to najčastejšie francúzske e. *Samohláska e sa číta vždy otvorene v prípade písmen è, ë, ê a ei. Gisèle ʒizεl; Louis de Funès lwidfynεs; Genève ʒənεv Gaël gaεl; Joël ʒɔεl Angoulême ɑ̃gulεm; fête fεt Seine sεn; Marseille maʀsεj; Madeleine madlεn *A tiež v prípade písmena e v pozícii pred koncovými spoluhláskami s výnimkou nevyslovených koncoviek d, r a z. Marcel maʀsεl; Québec kebεk; Noiret nwaʀε Ale: Alger alʒe; Saint-Tropez sε̃tʀɔpe *Otvorené je tiež e v pozícii pred dvomi spoluhláskami. restaurant ʀεstoʀɑ̃; Brest bʀεst Nanterre nɑ̃tεʀ; Pierre pjεʀ Rennes ʀεn; Étienne etjεn raclettes ʀaklεt; Villette vilεt camembert kamɑ̃bεʀ; Bertrand bεʀtʀɑ̃ Nevers nəvεʀ; ale: Poitiers pwatje kde ani jednu ze souhlásek nevyslovujeme Metz mεs; Élisabeth elizabεt; Belfort bεlfɔʀ *Vyskytuje sa v absolútnej väčšine slov obsahujúcich ai alebo aî. Claire klεʀ; Aquitaine akitεn; fraîche fʀεʃ *Nájdeme ho aj vo výrazoch zakončených na ay a ey. V ostatných prípadoch sa y vysloví ako j. Épinay epinε; Vianney vjanε; Audrey odʀε Cayenne kajεn; Mayotte majɔt e Opakom otvoreného e je zatvorené e, ktoré vyslovíme s pootvorenými ústami, pričom kútiky sú široko roztiahnuté. Zaznie úzke e, aké poznáme napr. z nemčiny. *Jeho najtypickejším zápisom je é. Panthéon pɑ̃teɔ̃; Jérémy ʒeʀemi; Sénégal senegal *Zaznie aj pred nevyslovenými spoluhláskami d, r, rs, z a s na konci slov. pied pje Montpellier mɔ̃pəlje; Didier didje Poitiers pwatje; Verviers vεʀvje nez ne; allez ale les croissants lekʀwasɑ̃; mes collègues mekɔlεg ə Náznakovo čítame písmeno e v neprízvučných slabikách a na konci slova. Výslovnosť sa podobá anglickému neurčitému členu a. Často sa nevysloví vôbec. Zostáva najmä tam, kde by bolo vyslovenie dvoch susedných spoluhlások obtiažne. Najlepšie je odpočúvať si jeho výslovnosť. Sami veľmi rýchlo spoznáte, kde zaznie temné e a kde nie. Vevey vəvε; Grenoble gʀənɔbl Louvre luvʀ(ə); Cannes kan Catherine katʀin i Francúzske i je vždy ostré. Vyslovuje sa totiž s privretými perami a široko roztiahnutými kútikmi. Píše sa buď ako i alebo ako y. Paris paʀi; Christine kʀistin; Mélanie melani Clichy kliʃi; Bobigny bɔbiɲi; Yves iv(ə) ɔ Otvorené o vyslovíme tak, že ústa roztvoríme ako pri obdivnom ó. Francúzština však nemá dĺžky, takže ho vyslovíme skôr krátko. Trocha dlhšie je pred d, ʀ, v, z a ʒ, aby bolo možné tieto spoluhlásky vysloviť znelo (nie ako t, f, s alebo ʃ) *Ako o (nie však s pravopisom ô) sa objavuje najmä v prízvučných slabikách zakončených na spoluhlásku. Pripomíname, že prízvuk sa vo francúzštine dáva vždy na koniec slova. Georges ʒɔʀʒ; Limoges limɔʒ; Boulogne bulɔɲ code kɔd *Ešte častejšie sa vyskytuje v neprízvučných slabikách. Moselle mɔzεl; Orléans ɔʀleɑ̃; Bordeaux bɔʀdo Odile ɔdil; Violette vjɔlεt; Véronique veʀɔnik o Zatvorené o sa naopak vyslovuje s výrazne našpúlenými perami. Aj tu platí pravidlo, že ho vyslovujeme vždy krátko, o niečo dlhšie iba v prízvučnej slabike pred s, opäť preto, aby sa vyslovilo ako z, nie ako s. Rose ʀoz *Ako zatvorené sa číta o na konci slova. Belmondo bεlmɔ̃do; Cruchot cʀyʃo *Zatvorenému o zodpovedá písmeno ô. Rhône ʀon; Jérôme ʒeʀom *V absolútnej väčšine prípadov tiež au. Auvergne ovεʀɲ; Marivaux maʀivo; Laure loʀe; ale napr.: Paul pɔl *Ako zatvorené sa vyslovuje aj eau. Marceau maʀso; Beaumarchais bomarʀʃε; Bordeaux bɔʀdo œ Táto otvorená samohláska sa vyslovuje podobne ako nemecké ö. Pery roztvoríme, ako keby sme chceli povedať otvorené ɔ, ale vyslovíme e. Zaznie tak temné a pritom otvorené œ. Zapisuje sa ako eu alebo œ. V rámci slabiky za ním zaznie spoluhláska okrem t a z. Villeneuve vilnœv; neuf nœf; cœur kœʀ Objavuje sa aj v euil. Neuilly nœji; Montreuil mɔ̃tʀœj ø Pri výslovnosti tejto zatvorenej samohlásky, ktorá je tiež podobná nemeckému ö, našpúlime pery na u a povieme e. Samohláska ø sa zapisuje ako eu. V slabike za ňou nenasleduje žiadna spoluhláska s výnimkou t a z. des Grieux degʀijø; Eugène øʒεn; Mathieu matjø Meuse møz; neutre nøtʀ u Vyslovuje sa ako v slovenčine. V písanom slove sa vyskytuje ako ou, où alebo oû. Louvre luvʀ; Rouen ʀuɑ̃; goût gu y Túto samohlásku vyslovujeme podobne ako nemecké ü, našpúlime teda pery na u, ale vyslovíme temné i. V slovách sa objavuje ako samostatné u, teda nie ako súčasť dvojhlásky. Bruxelles bʀysεl; Luc lyk
1.3.1Nosové samohlásky
an, am, en, em ɑ̃
in, im, ain, aim, ein, ien, oin, yn, ym ε̃
on, om ɔ̃
un, um œ̃
Tzv. nosovky poznáme tak, že po nich v písanom slove v rámci rovnakej slabiky nasledujú spoluhlásky m alebo n. Tie sa nevyslovujú, ale spôsobujú, že predchádzajúca samohláska získa nosovosť. Vzduch pri ich vyslovení teda nevychádza iba ústami, ale zároveň aj nosom. Jean ʒɑ̃; Martin maʀtε̃; Simon simɔ̃; un œ̃ Ak však v rámci slabiky po koncovom m alebo n nasleduje nevyslovované e, nosovka zmizne. Jeanne ʒan; Martine maʀtin; Simone simɔn; une yn ɑ̃ Nosové a môže pripomínať zvuk v slovenskom mene Hanka, kde náznakovo zaznie nosovka. Francúz by však nevyslovil napísané n. Ústa pri nosovke ɑ̃ príliš neroztvárame. André ɑ̃dʀe; Valentine valɑ̃tin; Champagne ʃɑ̃paɲ; Luxembourg lyksɑ̃buʀ ε̃ Podobne ako Hanka v prípade nosového ɑ̃ nám pri vyslovení nosového e môže pomôcť Lenka. Ústa roztvoríme doširoka ako pri vyslovení otvoreného ε. Quentin kɑ̃tε̃; Quimper kε̃pεʀ Romain ʀomε̃; Saint-Germain sε̃ʒεʀmε̃ Amiens amjε̃; Jocelyn ʒɔslε̃ ε̃ pri málo starostlivej výslovnosti často splýva s ɑ̃. Potom ale môže dôjsť k nedorozumeniu. vin vε̃ (víno) × vent vɑ̃ (vietor) province pʀɔvε̃s (vidiek, provincia) × Provence pʀɔvɑ̃s ɔ̃ Zvuk podobný nosovému o počujeme napr. v slovách sponka alebo gong. Pery pri jeho vyslovení našpúlime ako pri samohláske u. Montmartre mɔ̃maʀtʀ; Compiègne kɔ̃pjεɲ œ̃ Ide o nosovú obdobu otvoreného œ. Ústa teda doširoka roztvoríme a vyslovíme nosové ö. Melun məlœ̃; parfum paʀfœ̃
1.3.2Polospoluhlásky
oi, oy wa
oin wε̃
ui, uy ɥi
ay + samohláska εj
i + samohl., il (na konci), ill, y + samohl. j
wa Táto polospoluhláska podobná anglickému w sa vyslovuje krátko. François fʀɑ̃swa; Loire lwaʀ Troyes tʀwa; Geoffroy ʒɔfʀwa wε̃ V tomto prípade po w nasleduje otvorené nosové ε̃. Tourcoing tuʀkwε̃; loin lwε̃ ɥi Túto polospoluhlásku vyslovíme ako temné y prechádzajúce do typicky francúzskeho ostrého i Vuitton vɥitɔ̃; Villejuif vilʒɥif; Huysmans ɥismɑ̃s j Ako vidíte v tabuľke, zapísané i alebo y sa v kombinácii so samohláskami číta ako j. Bayonne bajɔn; Daniel danjεl; Lionel ljɔnεl Ako j sa číta aj -ll, pozri vyššie.
1.4Viazanie a nadväzovanie Francúzština má v obľube nadväzovanie (enchaînement) jednotlivých slov v rámci tzv. rytmických celkov. Vedľa seba stojace slová sa prečítajú ako jedno, na jeden nádych, s jedným prízvukom na konci: très joli tʀεʒɔli; trop petit tʀop(ə)ti; une belle fille ynbεlfij Koncová spoluhláska *sa buď nečíta, a to pred inou spoluhláskou alebo pred tzv. aspirovaným h (v slovníkoch je v prepise výslovnosti označené apostrofom), assez petit asep(ə)ti; les Hongrois leɔ̃gʀwa *alebo sa vysloví, a to pred slovom začínajúcim sa na samohlásku alebo nemé h. V tom prípade hovoríme o viazaní (liaison). très utile tʀpεzytil; plus habile plyzabil Výslovnosť niektorých spoluhlások sa pri viazaní mení: *-d sa číta ako t un grand ami œ̃gʀɑ̃tami *-g sa číta ako k un long arrêt œ̃lɔ̃kaʀε *-s sa číta ako z les yeux lezjø *-x sa číta ako z de beaux yeux dəbozjø -f sa číta ako v iba v číslovke neuf pri udávaní času a veku. neuf heures nœvœʀ; neuf ans nœvɑ̃ Ale: neuf enfants nœfɑ̃fɑ̃ Nosovky: pri viazaní vyslovíme aj koncové n. en avril ɑ̃navʀil; on avait ɔ̃navε Neviažeme vždy a všade. Rozlišujeme: Povinné viazanie pri slovách gramaticky a významovo úzko spojených *člen + podstatné meno des artistes dezaʀtist; les enfants lezɑ̃fɑ̃ *nesamostatné ukazovacie alebo privlastňovacie zámeno + podstatné meno ces années sezane; leurs œuvres lœʀzœvʀ *prídavné meno + podstatné meno chers amis ʃεʀzami; nos études nozetyd *osobné zámeno + sloveso ils entrent ilzɑ̃tʀ; vous avez vuzave *číslovka deux heures dœzœʀ; cent ans sɑ̃tɑ̃ *jednoslovné príslovky très agréable tʀεzagʀeabl; plus intéressant plyzε̃teʀesɑ̃ *jednoslabičná predložka dans un bar dɑ̃zœ̃baʀ; chez elles ʃezεl Zakázané viazanie *pred et, oui, huit, onze et après eapʀε mais oui mεwi tous les huit ans tuleɥitɑ̃ leurs onze filles lœʀɔ̃zfij *pred aspirovaným h les héros leeʀo; les Hongrois leɔ̃gʀwa *v dátumoch le trois avril lə tʀwaavʀil
1.5Prízvuk Francúzština dáva prízvuk vždy na koniec slova alebo skupiny slov, ktoré sa vyslovujú jedným dychom (člen, číslovka, zámeno alebo prídavné meno a po nich stojace podstatné meno ap.). Pascal paskal; Thomas tɔma Le Havre ləavʀ; Le Mans ləmɑ̃; La Rochelle laʀoʃεl; mon amour monamuʀ Annie Girardot aniʒiʀaʀdo; Audrey Tautou odʀεtotu Samohláske e na konci slova sa hovorí „nemá“, nevyslovuje sa, takže netvorí samostatnú slabiku. Sandrine sɑ̃drin; Antoine ɑ̃twan Má však dôležitú funkciu. Vďaka nej totiž nedochádza k strate znelosti predchádzajúcej koncovej spoluhlásky, ako je to v slovenčine (lev → lef). Montrouge mɔ̃ʀuʒ; Aristide aʀistid; Geneviève ʒənəvjεv; Antibes ɑ̃tib
2Poradie slov v oznamovacej vete Francúzska oznamovacia veta sa musí začínať podmetom (podstatné meno, vlastné meno alebo zámeno) (1), za ktorým nasleduje prísudok (2), teda sloveso. Až za ne dávame ostatné vetné členy, ako príslovky ap. (3) Le thé (1) est (2) bon (3). ?P ?P (?P) ?P (?P) ?P (?P)Čaj je dobrý. Denise (1) travaille (2) bien (3). ?P (?P) ?P (?P) ?P (?P)Denise pracuje dobre. Je (1) n'aime pas (2) regarder la télé (3). ?P (?P) ?P ?P (?P) ?P ?P ?P (?P)Nerád sa pozerám na televíziu. Pri udávaní času môžeme príslovkové určenie posunúť pred podmet, poradie vetných členov sa však nemení. Mardi (3), je (1) suis (2) libre. ?P (?P), ?P (?P) ?P (?P) ?PV utorok mám čas. Cet après-midi (3), nous (1) allons (2) chez le médecin. ?P ?P?P (?P), ?P (?P) ?P (?P) ?P ?P ?POdpoludnia ideme k lékarovi. À trois heures (3), je (1) vais (2) à la bibliothèque. ?P ?P ?P (?P), ?P (?P) ?P (?P) ?P ?P ?PO tretej idem do knižnice.