Grammaire

Časovanie slovesa AVOIR - Tu as trois fils ? - Non, j'ai deux filles.
Jednotné číslo Množné číslo
1. os. j'ai ʒe nous avons nuzavɔ̃
2. os. tu as tya vous avez vuzave
3. os. il a ila / elle a εla ils ont ilzɔ̃ / elles ont εlzɔ̃
Všimnite si výslovnosť 3. osoby množného čísla. Tvar ont viažeme so zámenom, takže zaznie zɔ̃. Nemýľte si ho s tvarom slovesa être – sont sɔ̃.
Určitý člen Le mari de Mia aime la musique. Les Italiens sont très gentils.
jednotné číslo množné číslo
mužský rod ženský rod elízia mužský a ženský rod
le lə la la l' l les le
Tvar určitého člena, ktorý stojí pred podstatným menom v jednotnom čísle začínajúcim sa na samohlásku alebo nemé h, sa skracuje, dochádza k tzv. elízii. Člen a nasledujúce podstatné meno prečítame na jeden výdych ako jedno slovo. le mari ləmaʀi; la fille lafij; l'ami lami; l'amie lami V množnom čísle je tvar určitého člena zhodný pre oba rody. Koncové s sa pri viazaní pred samohláskou alebo nemým h vysloví ako z. les amies lezami; les enfants lezɑ̃fɑ̃ Použitie Ako už názov napovedá, určitý člen stojí pred podstatnými menami, ktoré sú známe z kontextu a ktorých identita je nám známa. Où sont les enfants ?Kde sú deti? vieme, o ktoré deti ide Et le match, c'est à quelle heure ?A o koľkej sa začína zápas? konkrétny zápas Ils regardent les photos de la soirée.Dívajú sa na fotky z večierka. konkrétne fotky z konkrétneho večierka Typické je použitie určitého člena, ak podstatné meno bližšie určíme pomocou privlastňovacej predložky de (od, čoho, čí). Vous pouvez me donner le numéro de votre mari ?Môžete mi dať číslo na vášho manžela? C'est le thé de Jean ?To je Jeanov čaj? Le professeur de français est très drôle.Profesor francúzštiny je veľmi zábavný. jeden konkrétny, nie každý Určitý člen dávame pred podstatné mená označujúce všeobecný typ, určitú konkrétnu skupinu osôb alebo určitú konkrétnu vec, skutočnosť, konkrétny druh inštitúcie ap. Je vais à la bibliothèque.Idem do knižnice. knižnica ako typ zariadenia Christine va chez le dentiste.Christine ide k zubárovi. lekárska odbornosť Ils regardent la télé.Dívajú sa na televíziu. Les Françaises sont belles.Francúzky sú krásne. všeobecná charakterizácia Tu aimes jouer à la pétanque ?Hráš rád petang? druh športu Tu joues de la guitare ?Hráš na gitare? druh hudobného nástroja
Neurčitý člen Tu prends un café ? J'ai une amie suisse sur Facebook.
jednotné číslo množné číslo
mužský rod ženský rod mužský a ženský rod
un œ̃ une yn des de
Neurčitý člen a za ním stojace podstatné meno prečítame na jeden výdych ako jedno slovo. Rovnako ako pri určitom člene rešpektujeme viazanie. un Belge œ̃bεlʒ; un Américain œ̃nameʀikε̃; une collègue ynkɔlεg; une Espagnole ynεspaɲɔl des invités dezε̃vite; des ordinateurs dezɔʀdinatøʀ Použitie Dávame ho pred podstatné mená označujúce osoby alebo veci, ktoré nie sú bližšie určené, sú nám doteraz neznáme. Jeho použitie je blízke neurčitému zámenu nejaký. Tu as des Français sur ton Facebook ?Máš na svojom Facebooku nejakých Francúzov? Tvary jednotného čísla neurčitého člena sa zhodujú s číslovkou jeden/jedna. Je voudrais une pizza.Chcel by som jednu pizzu. J'organise une soirée.Robím večierok. jeden Tu as un numéro de portable ?Máš mobil? dosiaľ neposkytnuté číslo Tu as une photo de ta copine ?Máš fotku priateľky? jednu, nejakú
Nesamostatné privlastňovacie zámená Privlastňovacie zámená, ktoré dávame pred podstatné meno, nazývame nesamostatné (vo francúzštine sú to privlastňovacie prídavné mená adjectifs possessifs). Pretože samy určujú podstatné meno, netreba použiť člen. Privlastňovacie zámená sa totiž radia k tzv. determinantom, ktoré dávame pred francúzske podstatné mená. un enfant – mon enfantdieťa – moje dieťa les enfants – mes enfantsdeti – moje deti Tvorenie
jednotné číslo množné číslo
mužský rod ženský rod oba rody
mon mɔ̃ môj ma ma moja mes me moji/moje
ton tɔ̃ tvoj ta ta tvoja tes te tvoji/tvoje
son sɔ̃ jeho/jej sa sa jeho/jej ses se jeho/jej
notre nɔtʀ náš notre nɔtʀ naša nos no naši/naše
votre vɔtʀ váš votre vɔtʀ vaša vos vo vaši/vaše
leur lœʀ ich leur lœʀ ich leurs lœʀ ich
Rovnako ako v slovenčine, zhodujú sa v osobe s tým, komu privlastňujeme (ja, ty, on ap.). Ale v rode a čísle s tým podstatným menom, ktoré privlastňovacie zámeno rozvíja (dom, bicykel, rodičia ap.). ma soiréemôj večierok son caféjeho/jej káva leurs parentsich rodičia Pozor: Pred podst. a príd. menami ženského rodu, ktoré sa začínajú na samohlásku alebo nemé h, sa kvôli plynulej výslovnosti používajú tvary mužského rodu mon, ton, son: mon adresse, ton émission, son heure V 3. osobe jedn. čísla má francúzština, na rozdiel od slovenčiny, rovnaký tvar pre oba rody: son frèrejeho/jej brat son adressejeho/jej adresa Ak privlastňujeme podmetu, používame v slovenčine zvratné zámeno svoj, svoja..., ale vo francúzštine vždy privlastňovacie zámeno príslušnej osoby: J'adore mes filles.Zbožňujem svoje dcéry. Tu adores tes filles ?Zbožňuješ svoje dcéry? Il adore ses filles.Zbožňuje svoje dcéry. Ale: Il adore vos filles.Zbožňuje vaše dcéry. Francúzi používajú privlastňovacie zámená častejšie než Slováci. Platí to najmä v prípade rodinných vzťahov, kde ho použijeme vždy. Ma mère travaille à la radio.(Moja) Mama pracuje v rozhlase.
Privlastňovanie pomocou predložky de Ak chceme špecifikovať vlastníctvo alebo príslušnosť veci, použijeme predložku de (čí). les photos de PaulPaulove fotky Le mari de Géraldine est informaticien ?Géraldinin muž je programátor?