Prononcez bien
Hlásky na konci slova
Spoluhlásky v postavení na konci slova zvyčajne nečítame.
bientôt bjε̃to; pas pa; volontiers vɔlɔ̃tje; partez paʀte; aller ale; vingt vε̃
Existujú však výnimky. Je to napr. infinitív zakončený na -ir a niektoré krátke slová končiace sa na -r a -l.
partir paʀtiʀ; mal mal; revoir ʀ(ə)vwaʀ; soir swaʀ; amour amuʀ
Nečítame ani koncové -e.
prie pʀi; faire fεʀ; votre vɔtʀ; bonne bɔn
Nevyslovuje sa ani koncovka -s. Ak sa teda na konci slova stretnú e a s, vyslovíme iba predchádzajúcu spoluhlásku.
bonnes bɔn; connaissances kɔnεsɑ̃s; faites fεt; laisses lεs
Koncové spouhlásky musíme vyslovovať starostlivo, nedochádza totiž k strate ich znelosti. Je to dané tým, že na konci francúzskeho slova leží jeho prízvuk. Nasledujúce -e teda nevyslovíme, ale spouhlásku vyslovíme výrazne, znelo.
Yves iv; dommage dɔmaʒ; Claude klɔd; Antibes ɑ̃tib
Skupiny samohlások
ieu, ier
Samohlásku i v týchto prípadoch čítame ako j.
mieux mjø; volontiers vɔlɔ̃tje; Pierre pjεʀ
ien
Samohláska i sa aj tu vysloví ako j. Pozor si dajte na výslovnosť nasledujúceho e. Stojí za ním n, takže ho vyslovíme nosovo ako ε̃. Koncovú spoluhlásku nečítame.
bien bjε̃
ée
Koncové e sa nevyslovuje, takže prečítame iba jedno e.
journée ʒuʀne
oi, oui
Našpúlime pery, ako keby sme chceli vysloviť u, kútiky potom rýchlo roztiahneme. Zaznie anglické w, ktoré rýchlo prejde do nasledujúcej samohlásky, teda samohlásky a (platí pre oi), alebo i (platí pre oui).
soirée swaʀe; oui wi; Louis lwi
spoluhláska + ui
Pery zaokrúhlime, ako keby sme chceli vysloviť u, vyslovíme ale y, ktoré rýchlo prejde do ostrého i.
je suis ʒəsɥi
Dlhé slová
Vyslovenie dlhších slov môže spočiatku robiť ťažkosti. Pomôže vám, ak si slovo rozdelíte na slabiky a tie pomaly prečítate jednu za druhou. Až si ich výslovnosť osvojíte, skúste vysloviť celé slovo.
au-jour-d'hui o-ʒuʀ-dɥi → aujourd'hui oʒuʀdɥi
ma-lheu-reuse-ment ma-lø-ʀøz-mɑ̃ → malheureusement maløʀøzmɑ̃
