Grammaire

Osobné zámená Je suis français. Et toi ? Francúzština rozlišuje dva typy osobných zámen, nesamostatné a samostatné.
Nesamostatné zámeno Samostatné zámeno
ja je ʒə moi mwa
ty tu ty toi twa
vy vous vu vous vu
Prvú skupinu označujeme ako nesamostatné zámená pronoms atones. Používame ich totiž výhradne v spojení so slovesom. Je pars ce soir.Dnes večer odchádzam. Tu es fatigué ?Si unavený? Vous êtes heureux ?Ste šťastný/šťastní? V oznamovacích vetách alebo v jednoduchej otázke stoja pred slovesom. Francúzske vety s nesamostatnými zámenami do slovenčiny prekladáme bez použitia zámena. V ostatných prípadoch sa používajú tzv. samostatné zámená pronoms toniques, ktoré nie sú viazané na sloveso. Vyskytujú sa na začiatku vety pri zdôraznení, po predložke, po spojke, po c'est ap. sans moibezo mňa C'est vous ?To ste vy? C'est pour toi.To je pre teba. Moi, je pars ce soir.Ja dnes večer odchádzam. Moi, je vais bien.Ja sa mám dobre.
Slovesá Najbežnejšie slovesá majú nepravidelné časovanie. Týka sa to napr. slovies être, faire a prendre. Ich tvary sa budete musieť naučiť naspamäť. Všeobecne platí, že: 1.Tvary 1. a 2. os. j. č. sú takmer alebo celkom zhodné. 2.V 2. os. j. č. sa takmer vždy objavuje -s, v množnom čísle -ez (celkom výnimočne -es).
osoba être εtʀ aller ale faire fεʀ
1. os. j. č. je suis ʒəsɥi je vais ʒəve je fais ʒəfε
2. os. j. č. tu es tyε tu vas tyva tu fais tyfε
2. os. mn. č. vous êtes vuzεt vous allez vuzale vous faites vufεt
partir paʀtiʀ prendre pʀɑ̃dʀ présenter pʀezɑ̃te
1. os. j. č. je pars ʒəpaʀ je prends ʒəpʀɑ̃ je présente ʒəpʀezɑ̃t
2. os. j. č. tu pars typaʀ tu prends typʀɑ̃ tu présentes typʀezɑ̃t
2. os. mn. č. vous partez vupaʀte vous prenez vupʀəne vous présentez vupʀezɑ̃te
Pred slovesom v oznamovacom spôsobe je vždy podmet, teda podstatné meno, vlastné meno alebo zámeno. Je fais ça.Urobím to. Tu prends un verre ?Dáš si pohárik? Vous partez ce soir ?Odchádzate dnes večer? Je vais à Lyon.Idem do Lyonu. Vous allez bien ?Máte sa dobre? Je suis fatigué.Som unavený.
Člen Pred francúzske podstatné mená dávame tzv. determinant. Je to slovo, ktoré bližšie špecifikuje, čo dané podstatné meno vyjadruje, determinuje ho (určitý/neurčitý počet, známu/neznámu vec ap.). Determinantom môže byť číslovka alebo privlastňovacie zámeno. Hlavnými determinantmi sú však členy (articles). Francúzština používa tri druhy členov: určitý člen (article défini)
mužský rod ženský rod pred samohláskou množné číslo
le la l' les
neurčitý člen (article indéfini)
mužský rod ženský rod množné číslo
un une des
delivý člen (article partitif)
mužský rod ženský rod pred samohláskou množné číslo
du de la de l' des
Použitie určitého a neurčitého člena je čiastočne rovnaké ako v iných románskych alebo germánskych jazykoch, má však isté špecifiká. A celkom nový pre vás asi bude delivý člen. Podrobnejší výklad o členoch si necháme na neskôr. Viac pozri Určitý člen v lekcii 4, Neurčitý člen v lekcii 4 a Delivý člen v lekcii 6.
Množné číslo Tvorenie množného čísla väčšiny francúzskych podstatných a prídavných mien je veľmi jednoduché. Stačí pridať koncovku -s. Pridáme ju, ale nečítame. les soirs leswaʀ; les euros lezøʀo; les tickets letikε Pozor! Mená zakončené na -s, -z, -x sa nemenia. les hommes heureux lezɔm(z)øʀø
Základné číslovky 0-20 trois jours, six verres, dix-huit euros
0 zéro zeʀo
1 un œ̃ / une yn 11 onze ɔ̃z
2 deux dø 12 douze duz
3 trois tʀwa 13 treize tʀεz
4 quatre katʀ 14 quatorze katɔʀz
5 cinq sε̃k 15 quinze kε̃z
6 six sis 16 seize sεz
7 sept sεt 17 dix-sept disεt
8 huit ɥit 18 dix-huit dizɥit
9 neuf nœf 19 dix-neuf diznœf
10 dix dis 20 vingt vε̃
Základné číslovky nerozlišujú rod. Výnimkou je číslovka jeden/jedna. un ticketjeden lístok une fillejedno dievča Číslovky cinq, six, huit, dix sa vyslovujú s koncovou spoluhláskou, ak stoja samostatne. Koncovú spoluhlásku nevyslovíme, ak stoja pred podst. menom, ktoré sa začína na spoluhlásku alebo aspirované “h”. six filles si fij; dix Hongrois di ɔ̃gʀwa !!* U cinq jsou v tomto případě možné obě možnosti: cinq filles buď sε̃fij, nebo sε̃kfij. Viazanie Ak sa podstatné meno začína na samohlásku alebo nemé “h”, dochádza pri číslovkách zakončených na -q, -s, -t a -x k viazaniu. cinq euros sε̃køʀo; six hommes sizɔm Viažeme aj číslovku un. Zvláštnosťou nosovky œ̃ je, že nezaniká, aj keď sa v dôsledku viazania vysloví koncová spoluhláska n. un euro œ̃nøʀo; un homme œ̃nɔm
Rod Francúzština rozlišuje mužský a ženský rod podstatných mien. Rod je daný historickým vývojom jazyka, preto sa treba podstatné mená učiť aj s ich rodom. un dommageškoda un verrepohár, pohárik une soiréevečer, večierok Slovenské podstatné mená stredného rodu budú vo francúzštine rodu mužského, alebo ženského. un numéročíslo une filledievča