Prononcez bien
Tri e
Ak neberieme do úvahy nosovky, má francúzština tri typy samohlásky e. Naučiť sa ich rozlišovať a tiež vyslovovať nie je smrteľne nutné, napriek tomu vám to vrelo odporúčame, aby ste hovorili peknou francúzštinou.
zatvorené e
Najčastejšie sa zapisuje ako é. Vyskytuje sa tiež na konci slov, ktorých posledná spoluhláska d, r, rs, z alebo s sa nečíta, ako sú infinitívy, členy ap.
réserver ʀezεʀve; pané pane; apéritif apeʀitif
aller ale; vous avez vuzave; les enfants lezɑ̃fɑ̃
otvorené ε
Nájdeme ho v slabikách zakončených na vyslovenú spoluhlásku, ale aj v koncových slabikách uzavretých inou nevyslovenou spoluhláskou, než sú vyššie uvedené. A tiež tam, kde sa píše è.
réserver ʀezεʀve; personne pεʀsɔn; adresse adʀεs
filet filε
cuillère kɥijεʀ; près pʀε
neznelé ə
Vyslovujeme tak koncové e, ale vyskytuje sa tiež v neprízvučných slabikách (teda nie koncových), ktoré sa nekončia na spoluhlásku.
le problème ləpʀɔblεm
devant dəvɑ̃; chemin ʃəmε̃
Väčšinou je až tak neznelé, že sa vlastne vôbec nevysloví: devant dvɑ̃, chemin ʃmε̃.
Výslovnosť obťažnejších slov
plus
Príslovka plus má dvojakú výslovnosť. Sama osebe sa číta ako plys.
de plus dəplysnavyše
encore plus pɑ̃kɔʀplysešte viac
Koncové s však odpadá v pozícii pred podstatným menom v porovnaní.
plus petit plyptimenší
plus grand plygʀɑ̃väčší
V každom prípade nesmieme zabúdať na viazanie.
plus intéressant plyzε̃teʀesɑ̃zaujímavejší
plus encore plyzɑ̃kɔʀešte viac
oignon
Ako vieme, francúzske oi sa vyslovuje wa. V prípade cibule to však neplatí. Slovo oignon prečítame ako ɔɲɔ̃.
