Grammar

Jednoduchý prítomný čas Present simple tense (ako už vieme) sa typicky používa na opis dejov alebo javov, ktoré majú všeobecnú platnosť, sú zvyčajné, alebo sa stále a pravidelne opakujú. Napr.: I wake up at seven a.m. every day.Každý deň vstávam o siedmej. ráno He goes to work by car.Chodí do práce autom. We live in a city.Žijeme v meste. She only drinks water.Pije len vodu. Ďalej sa používa so slovesami, ktoré vyjadrujú stavy, zmyslové vnímanie, city (tzv. Stative verbs) a pri dejoch, ktoré svojou podstatou nemôžu byť priebehovej povahy. Napr.: He knows about it.Vie o tom. Kids like it.Deťom sa to páči. I believe you.Verím ti. It means nothing.Nič to neznamená. Typicky sa jednoduchý prítomný čas spája so slovesami ako: know, like, love, mean, need, think, want, agree, forget, hate, believe, understand, trust, prefer, recognize, realize, remember, smell, taste, cost, own, weigh Môže sa použiť tiež na oživenie deja pri rozprávaní príbehu, často v správach a pod. Two boys find a body.Dvaja chlapci našli telo. He goes to his car and leaves.Ide k autu a odchádza. Slovesá ako napr. think sa môžu objavovať i v prítomnom priebehovom čase. Môže však potom ísť o iný význam daného slovesa. Napr.: What do you think about it?Čo si o tom myslíš? I think that ...Myslím, že... Ale v prítomnom priebehovom čase: What are you thinking about?Na čo myslíš?, O čom premýšľaš? I'm thinking about it.Premýšľam o tom.

Viac o použití jednoduchého prítomného času v podmienkových, časových a vzťažných vetách sa dozviete neskôr v ďalších lekciách.

Tvorenie jednoduchého prítomného času Treba rozlišovať, či ide o kladnú oznamovaciu vetu alebo o zápor či otázku. Kladné oznamovacie vety Tvoria sa jednoducho spojením podmetu (resp. osoby) a slovesa v neurčitku. Pozor! Už vieme, že pri 3. osobe jednotného čísla sa k slovesu pripája koncovka -s, prípadne (na zachovanie výslovnosti) -es - pri slovesách končiacich na -s, -z, -ch, -sh, -x (teda koncové sykavky) a pri slovesách go a do. Napr.: I often speak English.Často hovorím po anglicky. He speaks English.Hovorí po anglicky. She knows about it.Ona o tom vie. He does it very well.Robí to veľmi dobre. She often goes there.Chodí tam často. Bob lives in London.Bob býva v Londýne. Prípadné koncové -y za spoluhláskou sa potom mení na -ies. Napr.: He tries hard. (try)Veľmi sa snaží. She flies first class. (fly)Lieta prvou triedou. Výnimku tvoria slovesá be, have, can, may a must. Niektoré z nich už však poznáte.
be I am, you are, he is, she is, it is, we are, you are, they are
have I have, you have, he has, she has, it has, we have, they have
can pri všetkých osobách can
may pri všetkých osobách may
must pri všetkých osobách must
Zápor Zápor pri slovesách be, can, must, have (got), may pomocou not za slovom už poznáte. Sloveso can so záporným not sa spája do jednoslovného cannot. Napr.: They cannot help us.Nemôžu nám pomôcť. He must not leave.Nesmie odísť. I have not got a car.Nemám auto. Cannot možno skrátiť (ako už vieme) na neformálny tvar can't. Zápor must not možno skrátiť na tvar mustn't a have not na tvar haven't či has not na tvar hasn't. Napr.: She can't come.Nemôže prísť. We mustn't tell them.Nesmieme im to povedať. She hasn't got any kids.Nemá žiadne deti. Pri plnovýznamovom slovese have možno použiť i bežné tvorenie záporu a otázky pomocou do - teda I don't have ..., otázka Do you have ... a pod. Pozri ďalej. Zápor ostatných slovies sa tvorí pomocou don't alebo doesn't a neurčitku plnovýznamového slovesa. Tvar doesn't dʌznt sa použije v 3. osobe jednotného čísla (on, ona, to). Napr.: I don't know.Neviem. We don't agree.Nesúhlasíme. They don't understand.Nerozumejú. She doesn't like it.Nepáči sa jej to. He doesn't work.On nepracuje. It doesn't cost much.Nestojí to veľa. Tvary don't a doesn't sa bežne používajú aj v neskrátenej forme, hlavne ak chceme v písomnom prejave zdôrazniť zápor. Napr.: They do not agree.Oni nesúhlasia. He does not know.On to nevie. Tak ako sa v kladnej vete pri plnovýznamovom slovese v 3. osobe jednotného čísla používa koncovka -s, tak sa aj v zápore používa tvar doesn't (resp. does not). Tvorenie záporných viet z kladných v angličtine potom vyzerá takto: I speak French. - I don't speak French. We agree with you. - We don't agree with you. She has kids. - She doesn't have any kids. She likes it. - She doesn't like it. It looks easy. - It doesn't look easy. Zápor sa tvorí aj pomocou záporných slov no (one), nobody, never, nothing, a pod. Don't sa vtedy nepoužije, lebo zdvojený zápor sa v spisovnej angličtine nepoužíva. Napr.: He speaks no foreign languages.Neovláda žiadne cudzie jazyky. Nobody knows about it.Nikto o tom nevie. No one must know.Nikto to nesmie vedieť. She knows nothing about it.Nič o tom nevie. We never speak about it.Nikdy o tom nehovoríme. Otázka Otázka sa pri slovesách be, can, have, may, must tvorí (ako už vieme) jednoducho obrátením slovosledu podmetu a plnovýznamového slovesa. Napr.: Can I help you?Môžem vám pomôcť? May I go?Smiem ísť? Must we go there?Musíme tam ísť? Otázka sa v prípade ostatných slovies tvorí pomocou do alebo does dʌz (pre 3. osobu j. č.), ale mení sa slovosled podmetu a tvaru slovesa do. Napr.: Do I know you?Poznám vás? Do you want it?Chceš to?, Chcete to? Do they agree?Súhlasia? oni Does he know about it?Vie o tom? Does she like it?Páči sa jej to? How much does it cost?Koľko to stojí? Pri tvorení otázky treba dávať pozor na slová typu some, something, somebody a pod. V otázke sa tieto slová obyčajne menia na any, anything, anybody a pod. Napr.: I know something about her.Viem o nej niečo. Do you know anything about her?Vieš o nej niečo? They need some money.Potrebujú nejaké peniaze. Do they need any money?Potrebujú nejaké peniaze? Otázka bez použitia pomocného slovesa do je prípustná, pokiaľ sa pýtame na podmet - ak použijeme opytovacie zámeno who, what, how much, which v prvom páde. Who wants to see it?Kto to chce vidieť? Which of them likes it?Ktorému z nich sa to páči? Otázka so záporom sa tvorí podobne pomocou do not - don't, does not - doesn't a často sa táto konštrukcia prekladá ako výraz údivu a pod. Do they not know?Oni to nevedia? Don't you understand?Čo to nechápeš? Ale: Why don't you ask him?Prečo sa ho neopýtaš? Why doesn't he agree?Prečo nesúhlasí?

Pozor na zmenu výslovnosti slovesa do ˈduː v tvare pre 3. osobu jednotného čísla. Tvar does sa vyslovuje dʌz a podobne záporné doesn't ˈdʌzənt!

Slovesá opisujúce vnemy ako see, hear, feel ap. sa v jednoduchom prítomnom čase (viac než na pomocné sloveso do) viažu na sloveso can. Napr. “Počuješ ma?” - Can you hear me? (Dokážeš ma počuť?), “Vidíš to?” - Can you see it?, “Cítim to!” - I can feel it! ap. Do you hear (me)? vyznieva skôr ako dôrazná až nahnevaná otázka. “Tak počuješ ma?” (Je ti jasné, čo hovorím?)

Have got Plnovýznamové sloveso have (vo význame mať) sa môže tiež používať v tvare have got. Have sa tiež spolu so zámenami sťahuje na ...'ve - napr. I've got, You've got, We've got, They've got ap. Has potom iba na ...'s - napr. He's got, She's got ap. Otázka v jednoduchom prítomnom čase sa tvorí buď obrátením slovosledu: Have you (got) ...? alebo opisom pomocou: Do you have ...?. Podobne sa tvorí zápor ako I haven't (got) ... alebo I don't have .... Ak hovoríme o vlastnení (possession), môžeme použiť oba uvedené prípady. Americká angličtina však takmer výhradne používa opisnú väzbu Do you have ...?. Napr.: I haven't (got) time., I don't have time.Nemám čas. Have you (got) any?, Do you have any?Máte nejaké? Ak však hovoríme o zvykoch, opakovanej činnosti a pod., dáva sa prednosť opisnej väzbe s do. V prípade, že sa hovorí o niečom, čo niekto má práve teraz a nemusí to nutne mať stále alebo bežne, je lepšie použiť have bez opisného do. Napr.: Do you often have headaches?Bolí vás často hlava? Have you got a headache?Bolí ťa hlava? Spojení have got to ... znamená musieť a používa sa ako nám už známe have to. Napr. I've got to go. - “Musím ísť.”, You've got to do it. - “Musíš to urobiť.”. Poznámka: Neformálne sa (have) got to niekedy skracuje na gotta ˈgɒtə. Napr.: I gotta go. - Musím ísť., You gotta be kidding me! - No to si zo mňa robíš srandu!

Tvary he's, she's, it's sú skrátenou formou od he is, she is, it is, ale môžu byť aj tvarom slovesa have - he has, she has, it has. Napr. He's got no money. - Nemá žiadne peniaze. ap.

Príslovky frekvencie K jednoduchému prítomnému času sa typicky viažu tzv. príslovky frekvencie - adverbs of frequency, teda také, na ktoré sa pýtame How often...? (ako často). Medzi najbežnejšie patria: always (vždy), frequently (často), hardly ever (málokedy, takmer nikdy), never (nikdy), often (často), rarely (zriedka), regularly (pravidelne), seldom (málokedy), sometimes (niekedy), usually (obyčajne, väčšinou) a pod. Tieto príslovky obyčajne stoja vo vete medzi podmetom (vyjadreným zámenom) a slovesom. Na zdôraznenie ich možno postaviť aj na začiatok či koniec vety. Napr.: I often go there.Často tam chodím. We usually stay at home.Väčšinou zostávame doma. She goes there very often.Chodí tam veľmi často. Ak je vo vete sloveso be - “byť”, stoja príslovky za ním, v ostatných prípadoch (i vo vetách so zloženými tvarmi slovies) stoja pred plnovýznamovým slovesom. Napr.: He's always late for work.Do práce chodí vždy neskoro. They're never happy.Nikdy nie sú spokojní. These things rarely change.Tieto veci sa málokedy menia. Sú však i viacslovné spojenia frekvencie ako all the time (stále), from time to time (občas), now and then (sem-tam), once in a while (raz za čas) a pod., ktoré sa naopak typicky vyskytujú úplne na začiatku alebo na konci vety. Napr.: I meet him now and then.Občas ho stretnem. From time to time I visit her.Sem-tam ju navštívim.

Užitočným spojením so slovom never je Never mind. ˈnεvəˌmaɪnd - znamená To neprekáža., To nič. Dôležité slovíčko mind má veľa významov, ktoré je dobré si naštudovať zo slovníka. Vyskytuje sa bežne v jednoduchom prítomnom čase. Napr. I don't mind. - Neprekáža mi to. či Je mi to jedno., ... if you don't mind - ... ak vám to neprekáža alebo napr.: Do you mind if...? - Bude vám prekážať, ak...?.

Radové číslovky Vo všeobecnosti sa tvoria pridaním prípony -th za základnú číslovku. Pozor! Koncovka -y základnej číslovky sa ale mení na -ieth.
1. first fɜːst 11. eleventh ɪˈlεvənθ 30. thirtieth ˈθɜːtɪəθ
2. second ˈsεkənd 12. twelfth twεlfθ 40. fortieth ˈfɔːtɪəθ
3. third θɜːd 13. thirteenth ˌθɜːˈtiːnθ 50. fiftieth ˈfɪftɪəθ
4. fourth fɔːθ 14. fourteenth ˈfɔːˈtiːnθ 60. sixtieth ˈsɪkstɪəθ
5. fifth fɪfθ 15. fifteenth ˈfɪfˈtiːnθ 70. seventieth ˈsεvəntɪəθ
6. sixth sɪksθ 16. sixteenth ˈsɪksˈtiːnθ 80. eightieth ˈeɪtɪəθ
7. seventh ˈsεvənθ 17. seventeenth ˈsεvənˈtiːnθ 90. ninetieth ˈnaɪntɪəθ
8. eighth eɪtθ 18. eighteenth ˈeɪˈtiːnθ 100. hundredth ˈhʌndrədθ
9. ninth naɪnθ 19. nineteenth ˌnaɪnˈtiːnθ 1000. thousandth ˈθaʊzənθ
10. tenth tεnθ 20. twentieth ˈtwεntɪəθ 1000000. millionth ˈmɪljənθ
Číslovky nad 20 sa tvoria z číslovky základnej (desiatky, stovky atď.), spojovníka a číslovky radovej (jednotky). Napr.: 22 - twenty-second, 31. - thirty-first, 56. - fifty-sixth ap. Spojenie radovej číslovky a podstatného mena sa zvyčajne používa s určitým členom. the fourth, the tenth, the twenty-sixth, the forty-first, the fifty-second Skrátene sa radové číslovky zapisujú pomocou číslice a prípony th, pričom člen sa pred nimi vyslovuje, ale nepíše. Napr.: 4th, 8th, 11th, 35th, 68th Výnimky sú: 1st, 2nd a 3rd a ich zloženiny - 31st, 42nd, 53rd ap. Prípony th, nd a rd sa formálne väčšinou zapisujú pomocou horného indexu.

First..., second... atď. možno použiť aj pri vymenovaní ako po prvé, po druhé atď. First (of all) znamená v prvom rade, najprv, predovšetkým.

Vyjadrenie násobnosti Násobnosť sa pri číslovkách v angličtine najčastejšie vyjadruje pomocou slovíčka times (-krát). ten times, five timesdesaťkrát, päťkrát many timesmnohokrát a few timespárkrát several timesniekoľkokrát how many times ...?koľkokrát...? Výnimku tvoria: once wʌns, twice twaɪsraz, dvakrát Pri opakovaní v istom časovom úseku treba použiť pred názvom obdobia aj neurčitý člen a, an. Pri viacerých jednotkách použijeme predložku in. three times a weektrikrát za týždeň twice a daydvakrát denne once an hourraz za hodinu

Podobne ako times sa používa anglické time spolu s adjektívami a ukazovacími zámenami na vyjadrenie konkrétneho prípadu či situácie (alebo pre x-tý prípad opakovania deja). Napr.: this time - tentoraz, next time - nabudúce, last time - naposledy, minule, for the first time - prvýkrát, every time - zakaždým ap.

As many (as), As much (as) Na vyjadrenie násobného množstva či porovnanie množstva s iným, teda toľko (ako)... sa používajú spojenia ... as many (as ...) (pre počítateľné) a ... as much (as) ... (pre nepočítateľné podstatné mená). Stačí pridať príslušný výraz pre násobnosť. Napr.: He has twice as many books as ...Má dvakrát toľko kníh, ako... We'll need three times as much time.Budeme potrebovať trikrát toľko času. There are twice as many people.Je tam dvakrát toľko ľudí. He doesn't have as much money as me.Nemá toľko peňazí ako ja. Frázu as much as môžeme použiť aj pri vyjadrení rovnakej intenzity a pod. I don't like it as much as she does.Nepáči sa mi to tak veľmi ako jej. He helps me as much as possible.Čo najviac mi pomáha.

Spojenie as many as resp. as much as možno použiť na zdôraznenie prekvapivo veľkého množstva. Napr.: as many as 20 people - až 20 ľudí, It will cost as much as 5 million. - Bude to stáť celých 5 miliónov.

Účelový neurčitok “TO” Častica to sa so slovesom v neurčitku používa na vyjadrenie účelu alebo zámeru. Napr.: I'm here to ask you to ...Som tu, aby som ťa požiadal... I'm calling to tell you to come.Volám, aby som ti povedal, aby si prišiel. To tell the truth, it's not easy.Aby som pravdu povedal, nie je to ľahké. Podobne sa o účelu užíva tiež obrat so as to ... (tak, aby...) Pozor! Po neurčitkovom to nesmie nasledovať spôsobové (modálne) sloveso (can, may, must), ale musí byť namiesto neho použitý jeho opisný tvar! Napr. teda namiesto slovesa can bude použitý opisný tvar to be able to (byť schopný): I'm learning English to be able to work in England.Učím sa po anglicky, aby som mohol pracovať v Anglicku. Častica to sa používa aj za zámenom na vyjadrenie nepriameho rozkazu (tretej osobe). Prekladá sa väčšinou ako nech, aby: Ask them to help you.Požiadaj ich, aby ti pomohli. Tell him to come.Povedz mu, nech príde. Can you ask her to call me?Môžeš ju poprosiť, aby mi zavolala? Spojenie not to sa používa na vyjadrenie účelu alebo príkazu v zápornom tvare - (aby/nech ne...). Podobne je možné užiť: so as not to. (Hovoríme o zápornom neurčitku.) Ask him not to tell her.Požiadaj ho, aby jej to nehovoril. Tell them not to speak.Povdz im, nech nehovoria. I say nothing so as not to lie.Nič nepoviem, aby som neklamal. You must be quiet so as not to wake her.Musíš byť potichu, aby si ju neprebudil. Špecifické je použitie to za predložkou for a zámenom (či predmetom) v súvetiach s rôznymi podmetmi. V účelových vetách sa to prekladá často pomocou aby. Napr.: Bring it for them to see it.Prines to, aby to videli. Take it for her to read it.Vezmi to, aby si to mohla prečítať. It's time for us to go.Je načase, aby sme išli. V časových vetách sa táto väzba prekladá pomocou až, kým alebo pokiaľ nie. Napr.: We must wait for him to come.Musíme počkať, až príde. Wait for me to call.Počkajte, kým zavolám. Viac pozri Časové vety v Lekcii 14. Podobne môžeme to po zámenách použiť so slovesami, ktoré vyjadrujú vôľu, potrebu alebo túžbu voči druhej osobe. Typicky so slovesami (want a need. Tu však už bez predložky for. Napr.: We want you to come.Chceme, aby si prišiel. They want us to leave.Chcú, aby sme odišli. I don't want him to go.Nechcem, aby odišiel. I need you to read it.Potrebujem, aby si si to prečítal.

Go to see ... znamená ísť navštíviť (koho). Napr. I'm here to see Mr ... - Idem za panom... (máme tu stretnutie). Konštrukcia: not to speak of ... je po slovensky nehovoriac o...