Grammar

Pomocné slovesá Pomocné slovesá - auxiliary verbs sa používajú spolu s konkrétnym plnovýznamovým slovesom na tvorbu jednotlivých anglických gramatických časov. Základné pomocné slovesá sú: be, do, have. Niekedy sa sem zaraďujú tiež (ako modal auxiliary verbs) tvary will, shall (tvoria budúci čas) a z nich odvodené would a should, ktoré vyjadrujú najmä podmienku (by, by som), resp. odporúčanie (mal by, mal by si).
Spôsobové slovesá Spôsobové (modálne) slovesá - modal verbs sú v angličtine veľmi frekventované a dôležité. Vyjadrujú schopnosť, možnosť, povolenie, nutnosť či prianie a pod. Patria sem hlavne: can (môcť), may (smieť), must (musieť), need (potrebovať). Zápor spôsobových slovies sa tvorí pomocou NOT za daným slovesom. Pozor! Záporný tvar slovesa can je zvyčajne jednoslovný, teda: cannot. Záporné cannot sa často hovorovo skracuje na tvar can't, a must not na tvar mustn't, may not (už menej často) na mayn't. Napr.: I can help you.Môžem ti pomôcť. I cannot help you., I can't help you.Nemôžem ti pomôcť. We must stay here.Musíme tu zostať. We mustn't stay here.Nesmieme tu zostať. Pozor! Slovesá can, must a may je nutné v inom ako jednoduchom prítomnom čase nahrádzať ich opisnými tvarmi! Opisné tvary spôsobových sloves
Sloveso Opisný tvar
can to be able to biːˈeɪbəl tuː byť schopný
must to have to ˈhæv tuː
may to be allowed to biːəˈlaʊd tuː mať dovolené
Opisný tvar treba použiť aj za infinitívnou časticou to a po inom spôsobovom slovese. Príklady na použitie opisných tvarov: You need to be able to speak.Potrebuješ vedieť hovoriť. They must be able to understand.Musia byť schopní rozumieť. I'll have to go.Budem musieť ísť. She must be allowed to work.Musí jej být dovolené pracovať. Pozor! Sloveso must v angličtine znamená síce musieť (povinnosť), ale MUST NOT (či mustn't) znamená nesmieť (teda zákaz)! Napr.: You must go there.Musíš tam ísť. You mustn't go there.Nesmieš tam ísť. Slovenské nemusieť sa prekladá pomocou opisného tvaru not have to alebo pomocou need not, či skrátene needn't (nepotrebovať). Napr.: You don't have to go., You needn't go.Nemusíš ísť. Viac pozri Jednoduchý prítomný čas v Lekcii 6

Need môže byť sloveso významové i (menej často) sloveso spôsobové. Zápor možno teda hovorovo utvoriť aj len pomocou not bez to ako needn't. Bežne sa však používa ako sloveso významové a zápor sa tvorí opisom don't need to. Možno povedať: You don't need to hurry. alebo hovorovo: You needn't hurry. Americká angličtina uprednostňuje opisný tvar.

Jednoduchý budúci čas - “WILL” a “SHALL” Jednoduchý budúci čas (future simple tense) sa používa na vyjadrenie jednorazového budúceho deja či budúceho stavu, rozhodnutia alebo domnienky o budúcnosti. I will wait there.Počkám tam. He will understand.Pochopí to. They will not come.Neprídu. Môže sa použiť aj na vyjadrenie zdvorilej žiadosti či návrhu. Will you help me?Pomôžete mi? Won't you sit down?Nesadnete si? Shall we go?Pôjdeme? Ďalší spôsob prekladu slovíčka shall je pomocou Mám(e)...? (urobiť niečo ap.) v otázkach na budúcnosť, ak ide o 1. osobu. Shall I open it?Mám to otvoriť?

Konštrukciu ..., will you? možno použiť aj za rozkazom, ako výzvu k pritakaniu. Napr.: Wait for me, will you? - “Počkaj na mňa, áno?” Podobne sa používa spojenie ..., shall we? na konci výziev k činnosti a funguje ako dôvetok alebo nabádanie. Napr. Let's go, shall we? - “Pôjdeme, áno?”

Tvorenie jednoduchého budúceho času V oznamovacej vete sa používa will a shall pred infinitívom plnovýznamového slovesa. Will wɪl sa dnes hovorovo používa pre všetky osoby, zatiaľ čo shall ʃæl častejšie formálne najmä pre 1. osobu jednotného a množného čísla vo výzvach, návrhoch ap. Napr.: I will call him.Zavolám mu. We will help you.Pomôžeme vám. They will understand.Pochopia to. Spojenie osoby a tvaru will (či shall) sa často sťahuje pomocou apostrofu na ...'ll - I'll, you'll, he'll, she'll, we'll, they'll. Napr.: I'll go there next week.Pôjdem tam budúci týždeň. We'll let you know.Dáme vám vedieť. They'll be glad.Budú radi. Who'll do it?Kto to urobí? Otázka sa tvorí otočením poradia podmetu a tvaru will alebo shall. Will you tell him about it?Povieš mu o tom? Will he do it?Urobí to? Will she help us?Pomôže nám? Will they be there too?Oni tam budú tiež? Will it do?Bude to stačiť? Shall we sit down?Sadneme si? Pozor! V budúcom čase (aj v iných okrem prítomného) treba používať pri slovesách can, may a must opisné formy be able to, be allowed to a have to. We'll have to do it.Budeme to musieť urobiť. Will you be able to come?Budete môcť prísť? She'll be allowed to go there.Bude tam smieť prísť. Zápor sa v oznamovacej vete tvorí pomocou not za tvarmi will alebo shall. Will not sa často sťahuje na won't wəʊnt (a shall not už menej často na shan't). I will not tell him.Nepoviem mu to. They will not come.Neprídu. I won't be able to come.Nebudem môcť prísť. It won't be easy. He won't like it.Nebude to ľahké. Nebude sa mu to páčiť. Zápor sa v otázke tvorí zlúčením predchádzajúcich pravidiel, teda ako: Won't ...?. Tieto otázky vyznievajú ako výzva alebo začudovanie. Won't you join us?Nepripojíte sa k nám?

Pozor na rozdielnu výslovnosť slova want (chcieť) - wɒnt a skráteného tvaru budúceho času won't - wəʊnt. Predídete nepríjemným nedorozumeniam.

Obrat let somebody know znamená dať niekomu vedieť. Napr.: Will you let me know? - Dáš mi vedieť? - I'll let you know. - Dám ti vedieť.

THERE WILL BE Ak chceme vyjadriť, že niekde niečo bude (nachádzať sa, konať sa či existovať), užije sa (podobne ako v prítomnom čase) formy: There will be .... Napr.: There will be a party.Bude (sa konať) večierok. There will be no time.Nebude čas. Pozor! Anglická oznamovacia veta nemôže začínať samotným tvarom will! Spojenie there will môžeme v hovorovej angličtine skrátiť na tvar there'll. Napr.: There'll be five of us.Bude nás päť. Otázka sa tvorí opäť jednoduchým obrátením slovosledu na Will there be...?. Napr.: Will there be problems?Budú problémy? Will there be any children?Budú tam nejaké deti? Zápor sa tvorí pomocou There will not be (any) ... či There won't be (any) .... Napr.: There won't be any problems.Nebudú žiadne problémy.
Udávanie času Hodiny udávame v angličtine pomocou časti hodiny alebo počtu minút. Používané časti hodiny sú len quarter ˈkwɔːtə - štvrť a half hɑːf - pol. Inak sa uvádza konkrétny počet minút. Časti hodiny a minúty sa zvyčajne nekombinujú. Čas do pol po celej hodine sa uvádza pomocou úseku alebo počtu minút a predložky past - po celej predchádzajúcej hodine. Na otázku What time is it? - “Koľko je hodín?” možno teda odpovedať napr.: It's (a) quarter past ten.Je štvrť na jedenásť. (štvrť po desiatej) It's half past nine.Je pol desiatej. (pol po deviatej) It's twenty past eight.Je o desať minút pol deviatej. (20 po ôsmej) It's five past six.Je šesť hodín a päť minút. (5 po šiestej) Čas od pol do celej sa vyjadruje ako úsek (tu len quarter alebo počet minút) pred celou nasledujúcou hodinou pomocou predložky to - zostávajúci do celej hodiny. It's (a) quarter to ten.Je tri štvrte na desať. (štvrť do desiatej) It's twenty-five to seven.Je pol siedmej aj päť minút. (25 do siedmej) It's ten to nine.Je o desať deväť. (10 do deviatej) Celé hodiny sa uvádzajú číslovkou a slovom o'clock nemusí byť vždy uvedené. It's ten o'clock.Je desať hodín. Počet hodín sa uvádza iba po číslovku dvanásť. Dopoludnie sa označuje skratkou a.m a popoludnie skratkou p.m. za časovým údajom. It's five p.m.Je päť (popoludní)., Je sedemnásť hodín. It's eleven a.m.Je jedenásť (dopoludnia). V odpovedi na otázku What time ...? - “O koľkej...?” sa použije predložka at. What time will you come? – I'll come at six.O koľkej prídeš? – Prídem o šiestej.

Pri uvádzaní častí hodiny môžete použiť tieto spojenia: half an hour - pol hodiny, a quarter of an hour - štvrtina hodiny, three quarters of an hour - tri štvrtiny hodiny. Napr.: I'll be there in a quarter of an hour. - Budem tam o štvrť hodiny. ap. Kedykoľvek však možno použiť len počet minút. Termín o'clock pochádza z pôvodného of the clock. (clock - hodiny)

Ak sa chcete spýtať na čas cudzieho človeka (na ulici ap.), môžete bežne použiť frázu: Have you got the time? - Neviete, koľko je hodín?

Predložky Použitie jednotlivých anglických predložiek v konkrétnych kontextoch a významoch nie je v porovnaní so slovenčinou zďaleka zhodné. Postavenie predložiek V oznamovacej vete sa anglické predložky správajú podobne ako v slovenčine. Pozor na postavenie predložiek v opytovacích vetách. Ak sa pýtame (doplňovaciu otázku) pomocou predložky viazanej na sloveso, býva predložka až na konci! Napr.: Where are you from?Odkiaľ ste? What is it about?O čom to je?, O čo ide? Who are you looking for?Koho hľadáte? What are you afraid of?Čoho sa bojíš? What are you laughing at?Na čom sa smeješ? Veľa anglických predložiek sa viaže s frekventovanými plnovýznamovými slovesami a tvoria s nimi ustálené spojenia nazývané frázové slovesá. Tieto slovesá sa vyznačujú okrem iného tým, že ich význam často nemožno priamo odvodiť zo spojenia významov slovesa a danej predložky (častice), a ich význam sa často veľmi líši od základného významu slovesa. Napr. come in - “vojsť, vstúpiť”, find out - “zistiť”, look after - “starať sa” (o niekoho), give up - “vzdať sa/to” a pod. Viac pozri Frázové slovesá –- úvod v Lekcii 12 a ďalšie lekcie.
Predložky času - “at”, “in”, “on” Treba sa naučiť dôsledne rozlišovať ich použitie podľa konkrétneho kontextu. Predložka “at” všeobecne definuje konkrétny čas, vek alebo okamih, v ktorom sa niečo deje. Napr.: I'll call you at seven o'clock.Zavolám ti o siedmej. He isn't here at the moment.Momentálne tu nie je. We meet at Christmas.Vídame sa na Vianoce. We go there at weekends.Chodíme tam cez víkendy. I'll arrive late at night.Prídem neskoro v noci. at the age of 95vo veku 95 rokov at the end of the monthna konci mesiaca at midday, at noonna poludnie at midnighto polnoci Predložka “in” zodpovedá predložkám v a na, ak hovoríme o období, mesiaci či časovom úseku. Napr.: in spring, in autumnna jar, na jeseň in summer, in winterv lete, v zime in January, in 1973v januári, v roku 1973 Pozor ale tiež pri častiach dňa! in the morningráno, dopoludnia kedy in the eveningvečer kedy in the afternoonpopoludní kedy Predložka in sa tiež používa na vymedzenie časového úseku, v ktorom sa niečo stane alebo po uplynutí ktorého sa niečo stane. Väčšinou zodpovedá predložkám o a za. I'll be back in 10 minutes.Vrátim sa o desať minút. See you in a week.Uvidíme sa o týždeň. He can run 30 km in 2 hours.Zabehne 30 km za 2 hodiny. Poznámka: Spojenie in no time znamená hneď, raz-dva, okamžite a pod. Predložka “on” sa používa na časové vymedzenie konkrétneho dňa alebo istej príležitosti. Napr.: on Monday/Tuesdayv pondelok/utorok on her birthdayv deň jej narodenín on weekendscez víkendy on the occasion of ...pri príležitosti... on departure from ...pri odchode z... Poznámka: On za slovesom vo funkcii anglickej príslovky obyčajne vyjadruje pokračovanie danej činnosti a prekladá sa ako (robiť niečo) ďalej. Napr.: go onísť ďalej, pokračovať read ončítať ďalej Predložky at, in, on sa používajú tiež vo význame miesta, aj prenesene. Napr.: at the bus stopna autobusovej zastávke at my placeu mňa (doma) in the carv aute in the photona fotke on the busv autobuse on TVv televízii vysielaný a pod. Viac pozri Predložky miesta a smeru v Lekcii 9 .

Ak chcete v angličtine vyjadriť, že niekto má byť niekde včas, môžete použiť spojenie in time alebo on time. In time znamená dostatočne zavčasu, nie neskoro (teda aj skôr), zatiaľ čo on time znamená presne (načas) v uvedenom čase. Napr. Be there in time! - Buď tam včas!

Zapamätajte si bežnú frázu: Come on! ˈkʌmˌɒn - znamená “No tak!”, “(Tak) poď!”, “Pohni!” (rýchlo ap.), alebo tiež “Ale choď!” (neverím ap.)