Grammar

Slovosled v angličtine Na rozdiel od slovenčiny je bežný anglický slovosled relatívne striktne daný a z postavenia slova vo vete väčšinou vyplýva aj jeho funkcia. V oznamovacej vete je bežný nasledovný slovosled: PODMET - URČITÝ SLOVESNÝ TVAR - PREDMET - PRÍSLOVKOVÉ URČENIE Na zapamätanie vám môže pomôcť skratka SVOMPT = Subject - podmet, Verb - prísudok, Object - predmet, Manner - spôsob, Place - miesto, Time - čas. Napr.: You - can see - it - at my house - tonight.Môžeš to vidieť dnes večer u mňa doma. She - is speaking - with him - about it - in his car - now.Hovorí s ním teraz o tom v jeho aute. I - have - some information - from her friend - in London.Mám nejaké informácie od jej priateľa v Londýne. Poznámka: Príslovkové určenie miesta a času však môže stáť aj na začiatku vety. Napr.: I am going to New York tomorrow. - Tomorrow I am going to New York.Zajtra idem do New Yorku. V otázkach v angličtine dochádza (ako už bolo naznačené) k tzv. INVERZII, teda k obráteniu slovosledu podmet - sloveso v určitom tvare. Napr.: He is here. - Is he here?Je tu. - Je tu? They are happy. - Are they happy?Sú šťastní. - Sú šťastní? You can help me. - Can you help me?Môžeš mi pomôcť. - Môžeš mi pomôcť? I must do it. - Must I do it?Musím to urobiť. - Musím to urobiť? Pozor! Inverzia sa vzťahuje na sloveso v určitom tvare. V otázkach, kde sa používa pomocné alebo modálne sloveso, sa teda vzťahuje práve naň. Viac pozri tvorenie otázky pri jednotlivých slovesných časoch. K inverzii v otázke nedochádza v prípade otázky na podmet, ktorá väčšinou začína opytovacím zámenom ako: Who, What, How many ... a pod. Who learns English?Kto sa učí po anglicky? What makes you sad?Z čoho si smutný? How many people know that?Koľko ľudí to vie? Inverzia sa môže vyskytovať aj v ďalších špecifických prípadoch. Napríklad v konštrukciách s here alebo there, kde podmet nie je vyjadrený zámenom. Here comes our bus.Ide nám autobus. Here are the books for you.Tu máš tie knihy.
Členy V angličtine sa pred podstatnými a prídavnými menami používa člen (article), ktorý zohráva dôležitú úlohu po obsahovej aj formálnej stránke. Rozlišujeme 3 typy členov: určitý člen (definite article) - the, neurčitý člen (indefinite article) - a či an a nulový člen. Pozor! Ak je pred podstatným menom, na ktoré sa viaže člen, prídavné meno (prídavné mená), stojí člen už pred týmto prídavným menom či menami. a young man; an old lady; a new red car; the good old days; the best way ap.
Určitý člen “THE” Používa sa na vymedzenie konkrétneho subjektu. Zvyčajne sa vzťahuje na niečo už zmienené, prípadne na niečo, čo je hovoriacemu už známe. Do slovenčiny sa neprekladá, prípadne sa môže preložiť ako ten, tá, to. The book is about ...Tá kniha je o... The boy speaks good English.Ten chlapec hovorí dobre anglicky. The girl has dark hair.To dievča má tmavé vlasy. Výslovnosť dvojhlásky TH je v určitom člene znelá, vyslovuje sa teda: ðə. Pozor! Výslovnosť the sa mení na ðiː, ak za ním nasleduje hláska vyslovovaná ako samohláska. Napr.: the apple, the hour, the evening, the afternoon, the animal ap.

Určitý člen je aj v názve Česká republika - anglicky: the Czech Republic.

Neurčitý člen “A” alebo “AN” Používa sa vtedy, keď sa zmieňujeme o subjekte, ktorý nie je doteraz jasne vymedzený alebo ho netreba špecifikovať. There's a car (there).Je tam (nejaké) auto. He has a book.Má knihu. A man is waiting there.Čaká tam nejaký muž. Tvar neurčitého člena závisí od toho, pred akou hláskou sa vyskytuje. Ak sa za ním vyslovuje samohláska, má tvar an. Inak má tvar a. Napr.: a bar, a car, a house, an apple, an hour, an easy language, an old house, an honest man Pozor! Neurčitý člen sa nepoužíva pred podstatným menom v množnom čísle! Namiesto člena sa najčastejšie pred množným číslom použije slovo some (nejaký), v otázke potom zvyčajne any. He has an apple. – He has some apples. – Has he got any apples?
Some vs. any Slovíčka some (nejaký, niektorý) a any (hocijaký, hociktorý) patria v angličtine medzi tzv. determiners, teda slová, ktoré určujú (determinujú), či sa hovorí o jednej konkrétnej veci/osobe, alebo všeobecne o nejakej alebo akejkoľvek veci/osobe daného typu. Pri používaní slov some a any treba dávať pozor na to, či sa vyskytujú v kladnej oznamovacej vete, zápornej alebo opytovacej vete. Napr. v oznamovacej vete: She wants some books.Chce (nejaké) knihy. He's meeting some friends.Má stretnutie s nejakými priateľmi. It takes some time.Zaberie to nejaký čas. V opytovacej vete, kedy sa pýtame, či vôbec existuje subjekt (čokoľvek, ktokoľvek), ktorý zodpovedá našej otázke, sa zvyčajne slovenské nejaký prekladá pomocou any. Napr.: Are there any questions?Sú nejaké otázky? Can you speak any languages?Vieš hovoriť nejakými jazykmi? Have you got any money?Máš nejaké peniaze? Ak sa pýtame na jednu vec, môžeme pri počítateľných podstatných menách namiesto any použiť len neurčitý člen a(n). Napr.: Is there a language ...?Je nejaký jazyk...? Ak sa pýtame sugestívne na konkrétnu vec, kde očakávame skôr kladnú odpoveď, používa sa aj v opytovacej vete some. Napr.: Do you want some drink?Chceš niečo na pitie? Is there some problem with ...?Je snáď nejaký problém s...? V prípade zápornej vety sa potom any prekladá ako žiadny. There aren't any people.Nie sú tam žiadni ľudia.

Všimnite si, ako slová some a any tvoria logické a bežné zloženiny. Napr.: SOME... - somebody ev. someone (niekto), something (niečo), somewhere - (niekde), sometime(s) (niekedy). ANY... - anybody ev. anyone (ktokoľvek), anything (čokoľvek), anywhere (kdekoľvek), anytime (kedykoľvek) ap. Podobne sa správa záporné no (žiadny). Napr.: nobody (nikto), nothing (nič), nowhere (nikde). Pre slová začínajúce na some... a any... v opytovacích vetách platia rovnaké zákonitosti ako pre samotné some a any.

Rozkazovací spôsob Keďže angličtina nerozlišuje medzi tykaním a vykaním a v 2. osobe (you) ani medzi jednotným a množným číslom, anglický rozkaz (the imperative) je rovnaký pre všetky osoby. Treba rozlišovať len to, či ide o kladný rozkaz alebo záporný (zákaz). Kladný rozkaz sa tvorí veľmi jednoducho pomocou neurčitku daného plnovýznamového slovesa, avšak bez neurčitkovej častice to a obyčajne bez uvedenia osoby. Napr.: Go!Choď(te)! Hurry!Ponáhľaj(te) sa! Stop!Stoj(te)! Listen!Počúvaj(te)! Be good!Buď dobrý!, Buďte dobrí! Put it here.Daj(te) to sem. Záporný rozkaz sa tvorí pomocou častice Don't dəʊnt pred plnovýznamovým slovesom. Napr.: Don't do it!Nerob(te) to! Don't be afraid!Neboj(te) sa! Don't ask her.Nepýtaj(te) sa jej. Viac o forme don't pozri Tvorenie jednoduchého prítomného času v Lekcii 6. Na zdôraznenie zákazu a tiež vo formálnych textoch sa namiesto skráteného tvaru Don't používa plný tvar Do not. Do not leave the house!Nevychádzaj(te) z domu! Pozor! Slová typu some (nejaký), something (niečo), somebody (niekto) a pod. sa pri zápore menia na any, anything, anybody a pod. Napr.: Don't say anything!Nič nehovor(te)! Don't call anybody!Nikomu nevolaj(te)! Záporný rozkaz možno tvoriť tiež pomocou záporných slov never (nikdy), nobody (nikto), nothing (nič), nowhere (nikde) a pod. a vynechať don't. Napr.: Say nothing!Nič nehovor! Call nobody!Nikomu nevolaj! Never say never.Nikdy nehovor nikdy. Never ask for anything.Nikdy o nič nežiadaj. Treba vždy pamätať na to, že v spisovnej angličtine (na rozdiel od slovenčiny) by nemali byť vo vete zdvojené zápory!
Prítomné príčastie - koncovka -ING Slovesná koncovka -ing môže mať v angličtine veľa funkcií a je veľmi bežná. Najčastejšie má funkciu prítomného príčastia a gerundia. Táto koncovka tak môže okrem iného slúžiť na tvorbu podstatných a prídavných mien a priebehových foriem slovies. Napr.:
drink piť drinking pitie, pijúci
feel cítiť feeling pocit, cítiaci (sa)
learn učiť sa learning učenie, učiaci sa
listen počúvať listening počúvanie, počúvajúci
read čítať reading čítanie, čítajúci
sit sedieť sitting sedenie, sediaci
speak hovoriť speaking hovorenie, hovoriaci
understand chápať understanding pochopenie, chápajúci
Koncovka -ing sa pripája k neurčitku príslušného slovesa. Ak sa sloveso v neurčitku končí na spoluhlásku + nemé -e, potom toto e pridaním koncovky -ing vypadáva. Napr.: close - closing, hope - hoping, love - loving, make - making, prepare - preparing ALE POZOR: be - being, see - seeing! Pozor na slovesá: die (zomrieť), lie (klamať, ležať), tie (uviazať), kde sa v príčastí -ing navyše mení mäkké i na tvrdé y. teda: die - dying ˈdaɪɪŋ, lie - lying ˈlaɪɪŋ, tie - tying ˈtaɪɪŋ. Pri pripájaní koncovky -ing tiež dochádza (pre zachovanie výslovnosti) k zdvojovaniu koncovej spoluhlásky, ak je na konci slovesa kombinácia spoluhláska-samohláska-spoluhláska a nachádza sa v prízvučnej slabike (teda aj v prípade všetkých jednoslabičných slovies s touto kombináciou hlások). Napr.: sit - sitting, cut - cutting, put - putting, stop - stopping, begin - beginning Ale nezdvojuje sa, ak prízvuk viacslabičného slovesa nie je na poslednej slabike. happen - happening, listen - listening, open - opening, visit - visiting Viac pozri Gerundium -ing v Lekcii 8

Tvary -ing (gerundia) opisujúce aktivity sa často spájajú so slovesom go a tvoria praktické spojenia ako napr.: go dancing dɑːnsɪŋ - ísť tancovať, go shopping ʃɒpɪŋ - ísť nakupovať, go fishing fɪʃɪŋ - ísť na ryby ap.

Prítomný priebehový čas Present continuous sa používa na opis deja, ktorý prebieha práve vo chvíli, keď sa o ňom rozpráva, nemá dlhodobé trvanie a dlhodobo sa neopakuje. I'm just writing it.Práve to píšem. He's watching TV.Pozerá telku. What are you doing here?Čo tu robíš? Typicky sa vyskytuje vo vetách s príslovkou ako: (right) now, just, at the moment, today, this week, these days ap. Ďalej ho možno použiť, ak hovoríme o niečom, čo je časovo bezprostredne blízko alebo čo je do budúcnosti jasne naplánované, často s konkrétnym časovým údajom. I'm leaving tomorrow.Zajtra odchádzam. Are you coming too?Prídeš tiež? What are you doing tonight?Čo robíš dnes večer?

Fráza: What's going on? (Čo sa deje?) sa užíva tiež ako hovorový pozdrav. - “Ako je?” ap. Podobne možno použiť: What's happening? ˌwɒtsˈhæpənɪŋ

Tvorenie prítomného priebehového času Tento čas sa tvorí pomocou podmetu (či zámena), príslušného tvaru slovesa be a plnovýznamového slovesa v tvare príčastia s koncovkou ing (ide o formu be + -ing). Spojenie osoby a slovesa be sa často skracuje pomocou apostrofu. Oznamovacia kladná veta so zámenami sa tvorí takto:
I am/I'm waiting We are/We're waiting
You are/You're waiting You are/You're waiting
He is/He's waiting They are/They're waiting
She is/She's waiting
It is/It's waiting
Napríklad: I'm just reading it.Práve to čítam. He's coming!Už ide! She's looking for you.Hľadá ťa. We're speaking about you.Hovoríme o tebe. Zápor sa tvorí pomocou not (prípadne tvaru n't) za príslušným tvarom slovesa be. I'm not listening to you.Nepočúvam ťa. She's not looking for you.Ona nehľadá teba. They're not waiting for me.Nečakajú na mňa. It's not working!, It isn't working!To nefunguje! Otázka sa tvorí zámenou poradia podmetu a slovesa be. Are you speaking to me?Hovoríte so mnou? What is he doing here?Čo tu robí? Is she waiting for me?Čaká tam na mňa? Are they still sleeping?Ešte spia? Zápor sa v otázke tvorí pomocou not a obrátením slovosledu. Vo formálnych otázkach možno použiť not a zámeno. Bežne sa používa tvar Aren't, Isn't pred zámenom. V angličtine sa však často pýtame kladnou otázkou. Ak sa pýtame záporom, skôr sa uisťujeme alebo čudujeme, že niečo nie je také, ako očakávame. Are you not waiting for me?Nečakáte na mňa? Aren't you coming?Ty neprídeš?

Pozor! Nie všetky anglické slovesá tvoria prítomný priebehový čas. Niektoré svojou povahou opisujú deje alebo stavy, ktoré sú skôr dlhodobej či trvalej povahy, vlastnosti, schopnosti, city, názory ap. a nemožno ich preto bežne v priebehovom tvare zmysluplne použiť. Sú to Stative verbs ako napr. agree (súhlasiť), believe (veriť),, can (môcť), hate (nenávidieť), know (vedieť), like (mať rád), love (ľúbiť), need (potrebovať), prefer (uprednostňovať), remember (pamätať si), seem (zdať sa), taste (chutiť), understand (rozumieť), want (chcieť) ap. Tieto slovesá sa bežne používajú v jednoduchom prítomnom čase. Viac pozri čas jednoduchý prítomný v Lekcii 6.