Lektion 4 – Das Treffen

Rozkazovací spôsob – Imperativ Rozkazovací spôsob používame v situáciách, keď chceme iného človeka o niečo požiadať, k niečomu ho vyzvať, niečo mu prikázať alebo naopak zakázať. Používa sa preto najčastejšie v 2. osobe jednotného a množného čísla (tykanie) a 3. osobe množného čísla (vykanie). Už v predchádzajúcich lekciách sme sa stretli s výzvami v rozkazovacom spôsobe, zatiaľ len v podobe fráz. Gehen Sie nach links.Choďte doľava. Überqueren Sie die Kreuzung.Prejdite križovatku. Použitím zjemňujúcich výrazov typu bitte, bitte mal a intonáciou môžeme rozlíšiť zdvorilostnú výzvu od rozkazu. Gehen Sie nicht auf die Straße!Nechoďte na ulicu! Nimm bitte den Stuhl.Zober prosím tú stoličku. V rozkazovacích vetách často narazíte na zdôrazňovaciu časticu mal. Do slovenčiny sa neprekladá. Warte mal!Počkaj! Schauen Sie mal!Pozrite sa! Machen wir das mal so.Urobme to takto. Tvary rozkazovacieho spôsobu Tvary rozkazovacieho spôsobu nie sú zložité a vlastne ich už poznáte z prítomného času. Pri tykaní jednej alebo viacerým osobám (tj. 2. osoba jednotného a množného čísla) sa vždy vynecháva zámeno. Tvar 2. osoby jednotného čísla je podobný 1. osobe jednotného čísla prítomného času. Od infinitívu odtrhnete -en a pridáte koncovku -e. Táto koncovka nie je v prípade väčšiny slovies povinná. Komm(e) um fünf Uhr.Príď o piatej. Hol(e) die Torte.Vyzdvihni tortu. Geh(e) zum Bäcker.Choď do pekárne. Tvar 2. osoby množného čísla je zhodný s prítomným časom - od infinitívu odtrhnete -en a pripojíte -t. Rozkazovací spôsob se líši tým, že nepoužijete osobné zámeno. Wartet mal, Kinder!Počkajte, deti! Geht nicht auf die Straße!Nechoďte na cestu! 1. a 3. osoba množného čísla (pokyny nám a vykanie) sa tvorí iba prehodením slovosledu, rovnako ako je tomu v prípade otázky. Osoba musí byť vždy vyjadrená, aj v prípade opakovania sa niekoľkých slovies za sebou. Fahren wir nach Hause.Poďme domov. Warten Sie und dann überqueren Sie die Straße.Počkajte a potom prejdite cez ulicu.

	2. os. j. č.	2. os. mn. č.	1. os. mn. č.	3. os. mn. č.
gehen	geh(e)!	geht!	gehen wir!	gehen Sie!

Nepravidelnosti Nepravidelnosti sa týkajú iba 2. osoby jednotného čísla (tykanie). Povinne sa koncovka pridáva v prípade slovies s kmeňom zakončeným na -t-, -d-, -n- alebo -m-. Warte mal!Počkaj! Öffne die Schachtel!Otvor krabicu!

	2. os. j. č.	2. os. mn. č.	1. os. mn. č.	3. os. mn. č.
öffnen	öffne!	öffnet!	öffnen wir!	öffnen Sie!

Slovesá, ktoré majú v prítomnom čase prehlásku a - ä, ju v rozkazovacom spôsobe nemajú. Sú to napríklad slovesá laufen, fahren. Lauf(e)!Bež! Fahr(e)!Choď!

	2. os. j. č.	2. os. mn. č.	1. os. mn. č.	3. os. mn. č.
fahren	fahr(e)!	fahrt!	fahren wir!	fahren Sie!

Slovesá, ktoré menia v prítomnom čase -e- na -i-, menia podľa rovnakých pravidiel aj v rozkazovacom spôsobe a sú vždy bez koncovky. Sú to napríklad slovesá essen, nehmen, helfen. Iss!Jedz! Nimm!Ber! Hilf mir!Pomôž mi!

	2. os. j. č.	2. os. mn. č.	1. os. mn. č.	3. os. mn. č.
nehmen	nimm!	nehmt!	nehmen wir!	nehmen Sie!

Tip: Sústreďte sa hlavne na zvládnutie rozkazu pre 2. osobu jednotného čísla (tykanie) a 3. osobu množného čísla (vykanie), tie sú zo začiatku najdôležitejšie. Ak budete omylom vykať skupine detí, tak sa určite nič nestane.

Slovesá typu öffnen V 1. lekcii sme sa naučili pravidlo o vkladaní -e- pri časovaní slovies, ktorých kmeň končí na -t/-d. Dôvodom je uľahčenie výslovnosti. V prípade väčšiny slovies, ktorých kmeň končí na spoluhlásku + -m,-n, sa -e- vkladá tiež. Zatiaľ z týchto slovies poznáme iba öffnen, ďalej napríklad atmen (dýchať), rechnen (počítať). Neplatí to v prípade slovies, ktorých kmeň končí napr. na -rn - lernen (učiť sa) alebo na -hn - wohnen, sich gewöhnen (zvyknúť si), pretože je možné tvary s týmito koncovkami jednoduché vysloviť.

Základné číslovky nad 20 Vyššie číslovky se skladajú skoro ako v slovenčine. zweiundzwanzigdvadsaťdva hundertvierzigstopäťdesiat Rozpísané nemecké číslovky patria k najdlhším nemeckým slovám vôbec, pretože sa píšu spolu.

20 zwanzig	30 dreißig
21 einundzwanzig	40 vierzig
22 zweiundzwanzig	50 fünfzig
23 dreiundzwanzig	60 sechzig
24 vierundzwanzig	70 siebzig
25 fünfundzwanzig	80 achtzig
26 sechsundzwanzig	90 neunzig
27 siebenundzwanzig	100 hundert
28 achtundzwanzig	200 zweihundert
29 neunundzwanzig	1000 tausend

101 hundertein(s)	1 000 000 eine Million
120 hundertzwanzig	2 000 000 zwei Millionen
262 zweihundertzweiundsechzig	eine Milliarde
1300 eintausenddreihundert	sechs Milliarden

Základné číslovky sú nesklonné, s výnimkou niektorých prípadov. Už vieme, že číslovka ein sa pred podstatným menom skloňuje ako neurčitý člen. Číslovky die Million a die Milliarde sa skloňujú ako podstatné mená. mit einer Million Euro zwei Millionen Euro