Grammatik

Osobné zámená (Nominatív)
ich ja wir my
du ty ihr vy
er/sie/es on/ona/ono sie/Sie oni/Vy
Zámeno es sa v niektorých ustálených a hovorových spojeniach často skracuje na 's. Mach's gut. Mach es gut. Wie geht's? Wie geht es. Vykanie Pri vykaní jednej alebo viacerým osobám sa používa zámeno Sie, ktoré sa vždy píše s veľkým začiatočným písmenom. Wie heißen Sie?Ako sa voláte? Wohnen Sie in Berlin?Bývate v Berlíne? Was machen Sie, Frau Klein?Čo robíte, pani Kleinová? Všimnite si, že nemecké vykanie je vlastne “onikanie”. Nielen zámeno, ale aj sloveso je v tvare 3. osoby množného čísla. V hovorenej reči poznáte iba podľa kontextu, či sa hovorí o vás alebo o nich. Wohnen Sie in Berlin?Bývate v Berlíne? vykanie Wohnen sie in Berlin?Bývajú v Berlíne? oni Týka sa to aj odvodených tvarov - privlastňovacích zámen (váš = ich), ďalších pádov osobného zámena (vám = im). Ak chcete vykať, stačí iba napísať príslušný tvar zámena sie s veľkým začiatočným písmenom. Na príklady sa môžete pozrieť do kapitol Osobné zámená – datív a akuzatív v lekcii 6 a Privlastňovanie v lekcii 7.
Prítomný čas Nemčina nemá zložitý systém časov ako napríklad angličtina alebo románske jazyky. Vystačíte si s prítomným časom, dvomi minulými časmi a budúcim časom. Pri časovaní slovies musíme mať na pamäti, že je nutné vždy použiť aj príslušné osobné zámeno. Prítomný čas sa tvorí pridaním osobných koncoviek ku kmeňu slovesa. Ten získate odtrhnutím koncového -en od infinitívu, ktorý sa uvádza v slovníku. wohnen → wohn-; gehen → geh-; heißen → heiß-
osoba jednotné číslo množné číslo
1. -e -en
2. -st -t
3. -t -en
Tieto osobné koncovky si dobre zapamätajte, budú sa vám hodiť aj pri tvorení ďalších časov.
wohnen
ich wohne bývam wir wohnen bývame
du wohnst bývaš ihr wohnt bývate
er/sie/es wohnt býva sie wohnen bývajú
Všimnite si, že koncovky 1. a 3. osoby množného čísla, to znamená aj vykania, sú zhodné s tvarom infinitívu. odchýlky od pravidelného časovania V prípade slovies, ktorých kmeň končí na -t/d, sa kvôli výslovnosti pred koncovku vkladá -e-. Týka sa to 2. osoby jednotného aj množného čísla a 3. osoby jednotného čísla.
arbeiten
ich arbeite pracujem wir arbeiten pracujeme
du arbeitest pracuješ ihr arbeitet pracujete
er/sie/es arbeitet pracuje sie arbeiten pracujú
V prípade slovies, ktorých kmeň končí na -z/tz sa zhoduje 2. a 3. osoba jednotného čísla, na -ß/ss dokonca aj 2. osoba množného čísla.
heißen
ich heiße volám sa wir heißen voláme sa
du heißt voláš sa ihr heißt voláte sa
er/sie/es heißt volá sa sie heißen volajú sa
V prípade niektorých slovies dochádza v jednotnom čísle ku zmene kmeňovej hlásky. Na tento typ slovies a ich odchýlky vždy upozorníme v slovníku na konci lekcie.
sprechen
ich spreche hovorím wir sprechen hovoríme
du sprichst hovoríš ihr sprecht hovoríte
er/sie/es spricht hovorí sie sprechen hovoria
fahren
ich fahre idem wir fahren ideme
du fährst ideš ihr fahrt idete
er/sie/es fährt ide sie fahren idú
Všimnite si, že sa zmeny vlastne týkajú len 2. a 3. osoby jednotného čísla. Vo zvyšných osobách sa slovesá správajú úplne pravidelne. slovesá haben a sein Tieto slovesá majú, podobne ako aj v iných jazykoch, samostatné časovanie.
haben
ich habe mám wir haben máme
du hast máš ihr habt máte
er/sie/es hat sie haben majú
Jediný rozdiel oproti pravidelnému časovniu je v 2. a 3. osobe jednotného čísla, kde sa známe koncovky pridávajú ku kmeňu ha-.
sein
ich bin som wir sind sme
du bist si ihr seid ste
er/sie/es ist je sie sind
Sloveso sein má všetky tvary nepravidelné a je nutné sa ich naučiť. Tým, že ste sa naučili prítomný čas, môžete začať hovoriť aj o svojich plánoch. Tento čas je totiž možné úspešne použiť aj na vyjadrenie blízkej budúcnosti. Wir fahren morgen nach Dresden.Zajtra pôjdeme do Drážďan. Er kommt morgen aus Wien.Príde zajtra z Viedne.

Nemecké slovesá sa v súvislosti s časovaním delia na niekoľko skupín. Nechceme vás zaťažovať terminológiou, preto sa lingvistickému názvosloviu v učebnicu vyhýbame. V tomto prípade si ich názvy uvedieme z toho dôvodu, aby ste pochopili informácie z iných zdrojov. Slabé slovesá sa časujú pravidelne, pričom do tejto skupiny patrí väčšina nemeckých slovies. Silné slovesá menia pri časovaní kmeňovú hlásku, niekedy len v minulých časoch. V tejto lekcii sú to napríklad slovesá heißen, sprechen, fahren. Medzi nimi sa nachádza malá skupina zmiešaných slovies, ktoré majú v minulom čase koncovku slabých slovies, mení sa však ich kmeňová hláska. Okrem toho máme ešte pomocné slovesá haben a sein a skupinu spôsobových slovies (môcť, vedieť, smieť ap.).

Slovosled v jednoduchej vete Nemčina má relatívne pevne dané poradie slov vo vete. Predovšetkým vedľajšie vety bývajú pri výuke nemčiny “pochúťkou”, v prípade jednoduchých viet sa však nie je čoho obávať. V nemeckej vete musí byť vždy vyjadrený podmet. Nestačí použiť iba slovesný tvar. Napríklad slovenské ideme nie je možné prekladať bez osobného zámena ako gehen, ale jedine wir gehen. Ich bin Ulrike.Som Ulrike. Es freut mich.Teší ma. oznamovacia veta V oznamovacej vete je časované sloveso na druhom mieste. Ich heiße Anna.Volám sa Anna. Na prvej pozícii sa vo vete zvyčajne objavuje podmet. Herr Wagner kommt aus Linz.Pán Wagner pochádza z Linzu. Často je ale na prvom mieste niečo, čo chcete zdôrazniť, napríklad časový údaj. Heute ist er zu Hause.Dnes je doma. opytovacia veta Pravidlo o postavení slovesa na druhom mieste uplatníme aj pri tvorbe otázok s opytovacím zámenom, ktorým sa nemecky hovorí W-Fragen. Nazývajú sa podľa začiatočného písmena nemeckých opytovacích zámen: wie, was, wer, woher atď. Wie heißt du?Ako sa voláš? Woher kommst du?Odkiaľ pochádzaš? Wer sind Sie?Kto ste? V prípade bežných otázok zisťovacích stojí však sloveso vždy na prvom mieste (teda zásadný rozdiel od poriadku slov oznamovacích viet). Ist Frau Klein da?Je tu pani Kleinová? Bist du zu Hause?Si doma? Vo všetkých typoch otázok teda nasleduje podmet vždy po určitom slovesnom tvare. Wie heißen Sie?Ako sa voláte? Hast du Zeit?Máš čas?