Grammatik

Slovesá nehmen, helfen, essen V predchádzajúcej lekcii sme sa zoznámili s časovaním slovies v prítomnom čase a niektorými odchýlkami. Podobne ako sloveso sprechen menia kmeňovú hlásku z -e- na -i- v 2. a 3. osobe jednotného čísla taktiež slovesá nehmen, helfen a essen. V prípade slovesa essen túto zmenu sprevádza ešte jav, ktorý poznáme už v súvislosti so slovesom heißen - zhodný tvar 2. a 3. osoby jednotného čísla. Vďaka zmene kmeňovej hlásky sa však od nich líši tvar 2. osoby množného čísla.
essen
ich esse jem wir essen jeme
du isst ješ ihr esst jete
er/sie/es isst je sie essen jedia
Podstatné mená Podstatné mená v texte v nemčine rozoznáte ľahko - všetky se totiž píšu s veľkým začiatočným písmenom. Kaffee; Speisekarte; Restaurant Máloktoré podstatné meno stojí samostantne, skoro vždy ho sprevádzajú malé slová, ktorým sa hovorí členy. Tvar podstatného mena sa pri skloňovaní, až na pár výnimiek, o ktorých si povieme neskoršie, nemení. Tvar člena naopak áno, preto sú dôležité pre určenie pádu. Rod podstatných mien Nemecké podstatné mená majú tri rody: mužský, ženský a stredný. Rod v nemčine se nemusí vždy zhodovať so slovenčinou. Nejde určiť, akého je dané podstatné meno rodu len podľa jeho tvaru alebo povahy. Nové podstatné mená sa preto učte rovno aj s rodom. Tip: Vytvote si tabuľku so stĺpčekmi podľa rodov a zapisujte si do nej postupne všetky nové podstatné mená. Niektoré koncovky podstatných mien jednoznačne priraďujú slovo k určitému rodu.
mužský rod -or, -ling, -ismus, -ig
ženský rod -ung, -keit, -schaft, -tät, -ik, -ion, -heit, -ei
stredný rod -chen, -lein, -ma, -um, -ment, -tum

V nemčine je veľmi jednoduché tvoriť podstatné mená zo slovies a prídavných mien. Stačí pridať člen a napísať veľké začiatočné písmeno. Pridaním das pred akékoľvek sloveso vznikne podstatné meno: das Essen (jedlo), das Sprechen (hovorenie). Rovnako vytvoríme z prídavného mena podstatné meno: das Deutsch (nemčina), der Deutsche (Nemec), die Deutsche (Nemka).

Člen určitý a neurčitý V nemčine určujú podstatné mená členy - určité a neurčité. Tieto členy stoja vždy pred podstatným menom:
určitý člen neurčitý člen
mužský rod der ein
ženský rod die eine
stredný rod das ein
množné číslo pre všetky rody die -
Neurčitý člen sa používa vtedy, keď o podstatnom mene hovoríme prvýkrát alebo pre nás zatiaľ nie je konkrétné. Pokiaľ danú vec spomíname opakovane alebo je jedinečná, použijeme člen určitý: Hier wohnt eine Frau.Tu býva nejaká pani. Die Frau heißt Wagner.Tá pani sa volá Wagnerová. Die Sonne scheint.Slnko svieti. V množnom čísle platí pre určitý člen rovnaké pravidlo. V ďalších prípadoch nemusíte používať žiaden člen, rovnako ako v prípade väčšiny vlastných mien alebo pri zoznamoch. Bez člena sa taktiež používajú abstraktné podstatné mená ako Hunger, Durst, Zeit a podstatné mená označujúce rôzne látky ako Bier, Kaffee, Tee. Ale pozor, iba v prípade, že nemáme na mysli pohár piva nebo šálka kávy. Trinken Sie Bier?Pijete pivo? Ich möchte ein Bier.Dám si (jedno) pivo. Tip: Pre jednoduchšiu predstavu si preložte určitý člen ako ten a neurčitý ako jeden, nejaký. Uľahčí vám to odhad, kde ktorý člen použiť. Prípadne kde nepoužiť žiadny. Táto pomôcka neplatí stopercetne, ale k základnej orientácii stačí. Ich nehme einen Kuchen.Dám si nejaký koláč. Der Kuchen ist lecker.Ten koláč je výborný. Haben Sie Hunger?Máte hlad? Trinkst du Kaffee?Piješ kávu?
Pády v nemčine Nemčina má štyri pády. Pád je možné určiť buď podľa predložky, alebo podľa slovesa. Predložky aj slovesá sa totiž vždy viažu s určitým pádom. Postupne sa s nimi budeme zoznamovať v ďalších lekciách. V tejto lekcii se bližšie pozrieme na nominatív – Nominativ a akuzatív – Akkusativ. Nominatív a akuzatív Nemčina je povestná svojími mnohými koncovkami, dá sa v nich ale nájsť systém. Pádové koncovky a pravidlá, ktoré sa naučíte v súvislosti s členmi, potom môžete využiť pri skloňovaní zámen a prídavných mien.
Nominatív Akuzatív
mužský rod der/ein den/einen
ženský rod die/eine die/eine
stredný rod das/ein das/ein
množné číslo pre všetky rody die/- die/-
V prípade celého skloňovania platí pravidlo zhody tvaru nominatívu a akuzatívu v prípade stredného a ženského rodu. Iba mužský rod má inú koncovku, tú najbežnejšiu -en. Das ist ein Kuchen. – Ich möchte einen Kuchen. Das ist eine Pizza. – Ich möchte eine Pizza. Das ist ein Bier. – Ich möchte ein Bier.
Množné číslo podstatných mien Podstatné mená tvoria množné číslo rôznym spôsobom. Uvedieme si pár pravidiel, ktoré síce neplatia vždy, ale môžu nám zo začiatku pomôcť. Podstatné mená ženského rodu a slová končiace na -e dostávajú v množnom čísle koncovku -en alebo -n. die Frau – die Frauen; die Serviette – die Servietten; die Gabel – die Gabeln der Name – die Namen; der Kollege – die Kollegen Pozor! Slová končiace na -in, ktoré označujú osoby ženského pohlavia, zdvojujú koncové -n na -innen. die Freundin – die Freundinnen; die Mitbewohnerin – die Mitbewohnerinnen Podstatné mená končiace na -er, -el alebo -en nemajú v množnom čísle žiadnu koncovku a veľmi často sa kmeňové -a/o/u- mení na -ä/ö/ü. das Messer – die Messer; der Apfel – die Äpfel; der Kuchen – die Kuchen Veľká časť podstatných mien mužského a stredného rodu dostáva koncovku -e a tiež často menia -a/o/u- na -ä/ö/ü. der Stuhl – die Stühle; das Problem – die Probleme; der Tag – die Tage Podstatné mená najčastejšie stredného rodu, niektoré mužského, dostávajú koncovku -er a tiež menia -a/o/u- na -ä/ö/ü. das Haus – die Häuser; das Glas – die Gläser; das Kind – die Kinder Podstatné mená cudzieho pôvodu často končia na -s. das Café – die Cafés; das Restaurant – die Restaurants; die Pizza – die Pizzas Tvary množného čísla podstatných mien sú uvádzané v slovníku vždy v zátvorke za slovom.
Základné číslovky 1-20 Na základné číslovky sa pýtame otázkou Wie viel? (Koľko?). Číslovky sú až na pár výnimiek nesklonné.
1 eins 6 sechs 11 elf 16 sechzehn
2 zwei 7 sieben 12 zwölf 17 siebzehn
3 drei 8 acht 13 dreizehn 18 achtzehn
4 vier 9 neun 14 vierzehn 19 neunzehn
5 fünf 10 zehn 15 fünfzehn 20 zwanzig
Číslovku jeden môžeme v nemčine povedať dvomi spôsobmi. Pri počítaní použijeme eins, v spojení s podstatným menom má podobu neurčitého člena ein, eine, ein, t. j. rozlišuje rody a môžeme ju skloňovať. Das ist ein Glas. – Ich brauche ein Glas. Ein Freund kommt. – Er hat nur einen Freund. Eine Freundin kommt. – Er hat eine Freundin.